Pri nanútených nákupoch maskovaných ako prezentácie a bezplatné výlety pre dôchodcov zlyhali zákonodarcovia, úrady i polícia. Ak tak zjavné podvody kvitnú dvadsať rokov a spomenutí s tým nič nerobili, niet preto ospravedlnenia.
Je to priveľa času na to, aby nevznikol zákon postihujúci tieto „obchodné“ praktiky, alebo ak taký zákon je, aby sa nezačal účinne používať. Aby tí, čo s dôchodcami nielen manipulovali, ale sa im aj vyhrážali a boli k nim agresívni, jednoducho nekončili vo väzení či s dosť odstrašujúcimi pokutami.
Nutný súcit s obeťami i obľúbené povrchné ideologické vysvetlenia typu „taký je proste biznis (kapitalizmus, globalizácia)“, však majú jeden veľmi škodlivý vedľajší efekt. Umožňujú vyzuť sa z akejkoľvek vlastnej zodpovednosti. Prehliadať, že obete sú dospelí ľudia, zodpovední za svoje činy, označovaní práve pre ich vek za studnice životných múdrostí a skúseností.
