Toto obdobie by sme mali využiť, len ako ho presne rozpoznať? A ako odpovedať na tie otázky, na ktoré odpoveď nevieme alebo na také, na ktoré odpovedať nechceme?
Nedávno sme sa s pár priateľmi rozprávali, aké sme mali v detstve teórie o tom, odkiaľ sme sa vlastne nabrali, odkiaľ sú deti a ako vznikajú? O detstve.
Práve som dočítala Exupéryho listy, ktoré písal svojej mame. V jednom z nich píše, že má pocit, akoby od skončenia detstva skutočne nežil. Spisovateľ, letec, milovník čokoládových bonbónov. Skôr ako to, odkiaľ deti prichádzajú na svet, ho trápila otázka, kde miznú.
Mňa otázka, ako to s tými deťmi je, začala mátať v škôlke, jedna z našich obľúbených učiteliek totiž čakala bábätko. Tak nám to deťom povedali.
A pamätám si jeden veľmi veselý deň, trávili sme ho s konškôlkarmi na hojdačke dohadmi, kde to bábätko môže byť a každé miesto v tele sa nám zdalo na tento účel bizarné. Najviac smiechu si však vyslúžil výrok: že v bruchu.
To sme sa fakt išli potrhať pri tej predstave, ako tam sedí to dieťatko a padajú naň všetky tie chlebíky s maslom a chrumkavé kožky od grilovaného kuraťa. Tie sme my deti nemali rady a pani učiteľka veľmi. Tak sme jej ich mohli dať, keď sme samy nechceli.
