Spojenie konzervatívnych politikov s voľnomyšlienkarmi nie je nezmysel. Táto téza platí najmä v podmienkach atomizovaného straníckeho systému, predovšetkým na jeho pravej strane.
V stabilných západoeurópskych demokraciách existuje niekoľko vydarených prípadov (pozri sa napríklad do Nemecka), keď liberálna strana participovala alebo stále participuje na vládnutí s konzervatívnymi alebo s kresťanskodemokratickými formáciami.
Liberáli dokážu byť spoľahlivými koaličnými partnermi aj pre ľavicové strany. Pre úspešnú spoluprácu je rozhodujúce, či pri spravovaní vecí verejných dominujú témy ekonomické, alebo etické. Väčší dôraz na otázky spojené so spôsobom riadenia národného hospodárstva je bazálnym predpokladom úspešnej spolupráce na pravej strane ideového spektra, prevaha etických tém posúva liberálov k ľavici.
Otázne, samozrejme, ostáva, či takéto spojenectvo môže fungovať aj v rámci jedného straníckeho subjektu.
