Tuším som nemal ani 20 rokov, keď som sa zoznámil s Petrom Lipom. Jeho listy dôverné z nórskeho Golu z roku 1979 ešte stále mám.
Po tom, čo ma môj priateľ, kolega a geniálny syntetik Vlado Godár systematicky prehováral, aby som sa ako klavírista venoval jazzu, po srandovných začiatkoch v jazz-rockovej formácii Fórum 57 a po tom, čo sme sa pár krát v spoločnosti Jožka Brisudu a Cyrila Zeleňáka s Petrom stretli v Dome kultúry v Lamači, sme začali spolu hrávať. Najprv to bola barovo-estrádna skupinka bratov Šebovcov zvaná Hej s veľmi dôležitým zájazdom na nudistický ostrov. Nasledovali rôzne podoby Comba a napokon sme hrali ako duo.
Nemal by som zabudnúť ani na asi najbizarnejšie zoskupenie aké kedy vystúpilo na Bratislavských jazzových dňoch. V roku 1981 tam Peter zaspieval niekoľko černošských spirituálov v sprievode vokálneho súboru v uniformách československej ľudovej armády.
Zbor tvoril budúci člen skupiny Elán, budúci minister dopravy, ja, Jano Sikora a mali sme aj neuniformovanú speváčku Zuzku Farkašovú. Pohľad na popukanie.
Veľmi pamätný bol aj zájazd na rumunskom automobila Dacia (ktorému sa neskôr na slnku roztopil volant) po džezových kluboch vo vtedy ešte západnom Nemecku. Prvé elpéčko s Kamarátkou samotou. Spinetové blues, P + P = JAZZ (program režírovaný Milanom Lasicom), pesničky, filmy, divadlo, festivaly...
Petrova stopa ako džezového organizátora je pre slovenské hudobné dejiny nezmazateľná. Ja som sa vďaka nemu rýchlo a dôkladne prehral cez dôležitú časť štandardného i krčmového repertoáru a na dôvažok ma zoznámil s Frantom Tugendliebom. Aj keď sme sa posledné dve desaťročia stretávali len sporadicky, a tak nemám ani presný prehľad o jeho rozkošatenej rodine, je to jeden z dôležitých ľudí v mojom živote. Bratislavské džezové dni a ďalšie slovenské džezové inštitúcie a udalosti by o ňom povedali to isté, ak by vedeli hovoriť.
Milý Muci, maturantky síce ešte stále chodia mestom, ale v našom veku už hrozí, že tá jemná omamná vôňa je zvyškový moč. Takže Ti k narodeninám želám buď pevné zdravie, alebo dobrých lekárov nablízku, keď treba. A neboj, neworleanský džezový trúbkár, stále aktívny Lionel Ferbos, sa narodil v roku 1911.
