Radšej urobím podujatie pre tridsať mladých ľudí, ktorých to zaujíma, ako pre dvesto, ktorých tam naženú povinne. Mám z detstva desivé spomienky na nanútené masové kultúrne akcie a nechcem dačo také spôsobovať novej generácii.
Mám s týmto prístupom dobrú skúsenosť. No ešte nikdy sa mi nestalo to čo v Topoľčanoch. Na čítačku sa prihlásili iba študentky. Ani jediný muž! Trocha som sa hanbil za svoj rod. Niežeby mi s dievčatami bolo zle. Bolo to očarujúce a múdre publikum.
Čo sa to deje s nami chlapmi? Ešte aj mnohí priatelia, s ktorými som si kedysi knižky vymieňal a diskutoval o nich, mi o dekádu neskôr hovoria: „Beletriu už nečítam. Som na ňu pristarý. Občas chytím do ruky literatúru faktu, odborné veci, ktoré potrebujem v práci. Romány číta manželka.“
