Rezort kultúry by mal obhospodarovať nominant ANO. Tej strany, o ktorej sme neraz napísali, že zneužíva súkromnú televíziu Markíza v predvolebnom boji (čo nepriamo aj sám Pavol Rusko nakoniec uznal), a tiež tej strany, ktorej čelní predstavitelia boli ešte nedávno frontmanmi televízie. Zaujímavé to je najmä z pohľadu verejnoprávnych médií, ktorých legislatívu pripravuje ministerstvo kultúry a čiastočne na ne má aj dosah. Týka sa to v prvom rade Slovenskej televízie, o ktorej napísať, že sa zmieta v kríze, je už asi otrepaná fráza.
Záujmy ľudí, ktorí sú prepojení s Markízou, môžu byť z hľadiska slovenskej verejnosti nebezpečné len v prípade, že by sa politická elita rozhodla privatizovať druhý okruh STV. Rozpor záujmov by v takomto prípade bil do očí tak ako nikdy. Čo by však znamenala jednoznačná prítomnosť „všetkých Ruskových mužov“ pri rozhodovaní, príprave legislatívy a nomináciách v prípade neprivatizovanej STV?
Pohrajme sa s myšlienkou, že post ministra bude zastávať povedzme podpredseda ANO a na čelo STV sa dostane nominant veľmi blízky Markíze. Čo potrebuje Markíza? Potrebuje udržať dominantné postavenie na trhu, aby mala zisky. Potrebuje prostredie, v ktorom sa nevytvorí efektívna konkurencia. Na komerčnej scéne zatiaľ nemá protihráča. STV by mohla Markíze konkurovať bezduchými, ale sledovanými telenovelami, Milionárom, akčným spravodajstvom z dopravných nehôd a vrážd a možno neskôr aj nejakým Big Brotherom. STV nikdy (!) nebude Markíze konkurovať kvalitou, intelektuálnou a fundovanou publicistikou, menšinovými žánrami, inscenáciami, vzdelávacími reláciami, pokojnejším (povedzme neakčným) spravodajstvom. Všetky tieto atribúty by však mali byť prirodzenou súčasťou verejnoprávneho vysielania.
