Minister dopravy Ján Počiatek chce vláde navrhnúť, aby štátne Cargo naoko neprivatizovala, ale aby ho štát rozpredával po kúskoch. Môžete to považovať za typický smerácky alibizmus, ale aj za ekonomickú nevyhnutnosť. Oboje je správne.
Keď Počiatkovi ľudia pochopili, v akom stave je Cargo, vedeli, že bankrotu a hanbe sa dá vyhnúť len predajom. Keďže v Smere smú slovo privatizácia používať len v spojení so slovami typu peklo, Dzurinda, Mikloš, tvrdili, že idú hľadať strategického partnera. Keďže vedeli, že Fico im nedovolí predať majoritu vo firme, rozprávali o predaji 49 percent akcií.
Aj od toho napokon ustúpili. Došlo im, že by sa len blamovali tendrom, v ktorom by investor neponúkol ani toľko, aby sprivatizované Cargo dokázalo splatiť dlhy. Tie sú totiž momentálne také veľké, že z prevádzkového zisku by ich firma splatila najskôr za desať rokov.
Preto počiatkovci navrhujú odpustiť mu časť dlhu a predať aspoň niektoré hodnotné časti firmy. Oficiálne nemôže štát odpustiť nič z terajších 150 miliónov eur, ktoré mu dlhuje Cargo, ani z ďalších stámiliónov, ktoré dlhuje Cargo sesterským štátnym ŽSR. Bola by to nedovolená štátna pomoc.
V praxi iná možnosť ako Cargu dlhy odpustiť neexistuje, samo ich nesplatí. Vláda preto podľa Počiatkovho plánu vyhlási, že dáva za rok 2010 železničnej doprave z rozpočtu spätne 80 miliónov eur. Nevymožiteľný dlh štátu voči Cargu sa zníži a účtovne to zvýši deficit Radičovej vlády. Klasik tomu hovorí diabolský plán.
Aj keby sa to podarilo, Cargo by malo ešte nezvládnuteľný dlh najmenej 300 miliónov eur. Preto musí niečo predať. Okrem dlžôb a zamestnancov má už len rušne, vagóny a prekladiská. Jediné, čo si chce firma nechať, budú rušne. Trinásťtisíc vagónov smeruje do dcérskej firmy, ktorej majoritu plánujú predať. Kupca zo zahraničia už majú, formálne možno zorganizujú tender. Cargo by potom z peňazí za vozne splatilo ďalších sto miliónov dlhu štátu. A vozne by si začalo prenajímať od privátnej firmy.
Z Carga podľa Počiatkovho plánu odídu cez dcérske firmy aj prekladiská a opravárenské depá. Úvahu o spoločnej firme na prekládku s ruským Transkontainerom už Cargo vložilo do memoranda, ktoré tu šéf ruských železníc podpisoval pred pár mesiacmi. Ďalšiu spoločnú firmu, ktorá vlastní časť prekladiska v Čiernej nad Tisou, už železnice vytvorili s česko-slovenskou skupinou Budamar.
Jej majitelia majú dosah napríklad aj na rudné bane v Ukrajine, na Třinecké železiarne či bratislavský prístav a Cargo je tak na spoluprácu s nimi odkázané. Favoritom na kúpu majority v železničných opravovniach sú zasa firmy Vladimíra Poóra. Akokoľvek, výnos z predaja prekladísk a depa bude zrejme oproti peniazom za vozne minimálny.
Na konci Počiatkovho plánu by zostalo z veľkej časti rozpredané Cargo, v ktorom však bude mať sto percent akcií štát a bude konečne ziskové. V skutočnom svete bude v najlepšom prípade platiť, že dlhy Carga sa významne znížia, no na zisky si dlhodobo nesiahne. Úpadok iniciatívy, morálky či odbornosti je u ľudí v železničnom Cargu po takmer desaťročí čakania na privatizáciu taký veľký, že dravcom v bývalých dcérskych firmách nebude Cargo stačiť ani náhodou.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
