Radim Tolasz je klimatológ Českého hydrometeorologického ústavu. Text bol napísaný pre Lidové noviny
Nie je správne spájať jednu extrémnu búrku či upršanú jar so zmenou klímy. My však zažívame viacročné obdobie s výskytom extrémnych udalostí a to už so zmenou klímy spájať môžeme.
Rozmanitosť tunajšej krajiny je podmienená striedaním ročných období, striedaním rôznych typov a prejavov počasia. Pre miernu klímu strednej Európy povodne boli, sú a budú bežným javom.
V niektorých obdobiach sú častejšie a silnejšie, inokedy sa vyskytujú iba výnimočne.
Veľká časť krajiny bola v histórii modelovaná vodou a bola formovaná povodňami. Ale aj človek sa v celej svojej histórii snaží krajinu prispôsobiť svojim potrebám. Môžeme tak sledovať nepretržitý boj človeka s krajinou - zmenili sme lesy a lúky na polia a mestá, menili sme vodné toky.
Voda je však živel, ktorý sa nedá len tak spútať. Pre vodu platí to isté, čo platí pre oheň, je dobrým sluhom, ale zlým pánom.
Najskôr sto rokov nič, potom pätnásť rokov extrémov
Povodňové štatistiky nám hovoria, že v priebehu 20. storočia sa významné povodne v Česku takmer nevyskytovali - na veľkú povodeň sme po narušení časti Karlovho mosta v roku 1890 čakali viac ako sto rokov. V posledných pätnástich rokoch však zažívame v Českej republike obdobie s častejším výskytom povodní všetkého druhu.
V rokoch 1997, 2002, 2006 a 2013 boli postihnuté veľké povodia v celom svojom rozsahu. V rokoch 1995, 1996, 1998, 2009 a 2010 boli extrémnymi povodňami postihnuté izolované oblasti, avšak s nebývalou silou a rýchlym nástupom. Keď k takému prehľadu pridáme extrémne suchá v rokoch 2000 a 2003, silné víchrice Kyrilla (2007) a Emu (2008) a silné mrazy aj horúce vlny v roku 2012, potom sa už nad takýmto priebehom počasia musíme zamýšľať.
Nie je správne a ani možné spájať každú jednotlivú extrémnu situáciu so zmenou klímy. Napriek tomu sa to často deje, a to nielen u nás. Pred niekoľkými dňami sme mohli počuť, že zmena klímy je zodpovedná za tornádo v Oklahome alebo za extrémne prejavy búrky Sandy v severovýchodnej časti Spojených štátov. Viacročné obdobie s výskytom extrémnych udalostí, ktorých sme svedkami u nás, však už do súvislosti so zmenou klímy možno dávať.
Klíma sa mení. Zvýšenie globálnej teploty o 0,7 stupňa Celzia za sto rokov, prípadne zvýšenie európskej teploty o 1,2 stupňa za sto rokov sú pre dlhodobé priemery nezanedbateľné hodnoty. Vyššia teplota so sebou prináša napríklad vyšší výpar, zmeny v rozložení zrážok počas roka, roztápanie ľadovcov, zmeny v radiačnej bilancii, zmeny v rozložení tlakových útvarov.
Nie pokles, ale stagnácia
Aj nezvyčajný priebeh tohtoročnej jari, keď tlakové níže cez Európu putovali po nie celkom štandardných zimných a jarných dráhach, sa dá podľa niektorých meteorológov a klimatológov spájať so zmenou rozsahu zaľadnenia v Arktíde. Osobne bývam v podobných úsudkoch opatrný. Ako klimatológ potrebujem pre analýzy dlhšie série meraní a pozorovaní a tak ako nemožno jednotlivú búrku považovať za dôsledok zmeny klímy, tak nemožno hľadať príčinu jednej upršanej a studenej jari inde ako v aktuálnom rozložení tlakových útvarov nad Európou.
Je určite zaujímavé, že v období, ktoré označujem ako obdobie s extrémnymi prejavmi počasia u nás, sa trend zvyšujúcej sa teploty zastavil. Od polovice 90. rokov je trend v globálnych radoch teploty štatisticky nevýznamný. Klimatológov to neprekvapuje, vieme, že v posledných 150 rokoch nebol trend vždy stúpajúci. Bol na niekoľko rokov až desaťročí prerušený poklesom, ktorý bol však menší ako predchádzajúce a nasledujúce otepľovanie. Lenže otepľovanie dnes nie je prerušené poklesom, ale iba stagnáciou.
Teplota zostáva na vyššej úrovni ako v predchádzajúcich desaťročiach a to sa musí niekde prejaviť a prejavovať. Napríklad v extrémnych prejavoch počasia - sú častejšie a intenzívnejšie.
Udeliť na základe svedectva eštebáka bezpečnostnú previerku je také zlyhanie inštitúcie, že by ju mali zrušiť a vybudovať odznova, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Spoločný štát, spoločná minulosť? Pre Slovákov a Maďarov to neplatí, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Čestné slovo už v Únii nemá žiadnu váhu, myslí si František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Predstierame, že máme všetko pod kontrolou. Aj vodu, píše Tomáš Prokopčák
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Radim Tolasz
