Je mimoriadne zneisťujúce cestovať diaľnicou okolo rodného mesta. Pripomína to jazdu na zvýšenej dráhe lunaparku. Protihlukové steny sem-tam umožnia čudesné pohľady na prvky krajiny z detstva. Ako hluchý film, ktorému vypadnú dve-tri políčka.
Zrazu vidím nitriansku kalváriu s protitureckou vartovnou vežou. Ďalšou medzerou, ako pomedzi zuby starej panej, misijný dom, vnútorné políčko pamäti dopĺňa stavebná priemyslovka na Čermáni, ktorá je zakrytá. Priateľstvá odtiaľ trvajú dodnes. Už je tu hrad na skale vyčnievajúcej z rieky Nitra pod Zoborom.