Zoznam slovenských inštitúcií, ktoré sú už v takom štádiu rozkladu, že si ani nespomínajú, na čo boli založené, sa začína Národným bezpečnostným úradom. Skôr než stihneme hanobiť súčasnú garnitúru, treba totiž pripomenúť, že pleseň napadla NBÚ v momente, keď Dzurinda po slávnom víťazstve nad „skupinkou“ vyhnal prvého riaditeľa. Ťažko povedať, či a čoho bol Ján Mojžiš schopný.
Všetci, čo prišli po ňom, sú však karikatúry. Počnúc Ruskovým nominantom a končiac Magalom mali na čele napísané „nbusr123“. To bolo heslo k serveru NBÚ, ktoré „prelomili“ hackeri. (Mali ťažkú robotu.)
Prokurátor Kozolka je azda desiaty prípad, ktorý sa so záznamom o vedomej spolupráci ocitol v pozícii, kde podľa zákona nemá čo hľadať. To je taká šnúra, že úrad sa mal dávno vypratať a postaviť znova. Poslaním NBÚ je bezpečnostne lustrovať firmy a osoby.
Pokiaľ opakovane vydáva falošné previerky, tak nieže neplní funkciu, pre ktorú bol založený, ale sabotuje zmysel vlastnej existencie, keďže púšťa do bezpečnostne chúlostivých pozícií práve tie osoby, ktorým má v prístupe do nich brániť. Pričom, keď hovoríme desať prípadov, rozumie sa samo sebou, že je to špička ľadovca, na ktorú médiá narazia napríklad vtedy, keď sa tunelujú tajné služby, eventuálne menuje nový šéf národnej knižnice a podobne.
Iba ten geniálny Magala, ktorý ako riaditeľ SIS našiel 70 utajených čísiel svojich agentov na internete, mohol prísť do parlamentu s takou teľacinou, že Kozolka je v poriadku, lebo jeho riadiaci orgán (!!!) vyhlásil, že spoluprácu s VKR si vymyslel, aby z toho mal finančný prospech.
Na tom sa už nedá ani zasmiať. Na súdoch, kde sa rôzni lustráti domáhajú výmazov zo zväzkov, nič iné ani nepočuť, len svedectvá „orgánov“, že oni nič, že ich iba tak zapísali, lebo sa nudili. Eventuálne si chceli šplhnúť u nadriadených, koľko agentov zverbovali.
Samozrejme, že zväzky nie sú písmo sväté. A mnohí sa ich výpoveďou môžu cítiť poškodení aj oprávnene. Je možné na základe svedectva odpustiť priateľovi (známemu), osvojiť si ako uveriteľnú takú či onakú legendu. Možné nie je len jedno: Udeliť na základe svedectva eštebáka bezpečnostnú previerku. To je koniec sveta, čisté absurdum.
Idea lustrácií i bezpečnostných previerok spočíva v obrane ústavného zriadenia pred rizikovými skupinami ľudí, ktorí sú či už vydierateľní, korumpovateľní, alebo ich minulosť zakladá dôvodné podozrenie, že by zvnútra ohrozovali a rozkladali demokratické inštitúcie.
Problém Slovenska je, že ľudia, na vyselektovanie ktorých bol NBÚ zriadený, sú typovo z tej istej rodiny, ktorá sa demokratickými voľbami dostala k moci. Vidí každý kresťan i neveriaci, že v tejto konštelácii NBÚ nielenže meria previerky od buka do buka, ale systémovo púšťa do pozícií ľudí typu Blanárik, Magala, Kozolka, Glváč (áno, dostal previerku na najvyšší stupeň, napriek Čiernej Vode) a podobne.
Ak štatistiky etnickej príslušnosti páchateľov trestných činov polícii pomôžu, nie je dôvod nerobiť ich. Ale s ich zverejňovaním treba narábať opatrne, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
List, ktorým prezident Gašparovič odmietol vymenovať Jozefa Čentéša, ešte môže narobiť problémy aj Robertovi Ficovi, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Mali by sme sa konečne naučiť nestavať tam, kam voda skôr či neskôr príde, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
