Bola to sto- alebo 50-ročná voda? Prečo je na Dunaji po jedenástich rokoch zas povodeň? Môže prísť ešte tento rok ďalšia storočná povodeň? A môže byť ešte väčšia? Je to normálne, čo sa deje?
To sú otázky, ktorými sa zaoberáme a hľadáme na ne odpovede. Na posledné tri otázky stručná odpoveď znie: áno. Áno, môže ešte tento rok prísť na Dunaji ďalšia takáto povodeň, ale je to veľmi, veľmi málo pravdepodobné. A mohla by byť ešte väčšia. Zo štúdia histórie povodní vyplýva, že nie je na tom nič nenormálne.
Pri hodnotení veľkosti povodní sa vychádza z konkrétnych meraní prietokov Dunaja danou stanicou. Na Dunaji sa začali pozorovania vodných stavov už okolo roku 1821 – v Bratislave pri Vodných kasárňach – dnešnej galérii to bolo v roku 1823.
No pri porovnávaní veľkosti historických vĺn sa nepoužívajú vodné stavy, ale prietoky a objemy pretečenej vody daným profilom. Vyhodnotené priemerné denné prietoky zo slovenských staníc od roku 1921 až 1961 sú uložené v databáze Slovenského hydrometeorologického ústavu. Len pre stanicu Dunaj: Bratislava sú k dispozícii priemerné denné prietoky už od roku 1891. Pred niekoľkými rokmi sme tento rad predĺžili o obdobie 1876 – 1890. Tento vzácny ojedinelý rad je tak druhý najdlhší na celom Dunaji po rade z rumunskej stanice Orsova/Turnu Severin.
