Slovenské vyrovnávanie sa s minulosťou prináša čoraz vtipnejšie momenty.
Nemusíme hovoriť o tom, že súdy pri verdiktoch o agentoch súdiacich sa, že agentmi neboli, respektíve súdiacich sa o neoprávnenosť svojej evidencie v registračných protokoloch tajnej bezpečnosti, často prihliadajú len na fakt, či spis obsahuje podpísaný záväzok o spolupráci, neberúc do úvahy fakty v spise obsiahnuté a ani to, že eštebácke smernice podpis záväzku v mnohých prípadoch nevyžadovali.
Podvodník vtedy, dôveryhodný svedok dnes?
Vyšší level je možnosť získania bezpečnostnej previerky podloženej aj vyhlásením eštebáka, že si spis vymyslel. Áno, niekoľko eštebákov bolo odsúdených už za minulého režimu za to, že vykazovali stretnutia s agentom a peniaze na tieto schôdzky určené putovali do ich vrecka. Ale myslieť si, že to bolo pravidlo, je číry nezmysel. Vlastné kontrolné mechanizmy ich skôr či neskôr odhalili. Ale toto je vlastne irelevantné.
