Časovanou bombou, omnoho nenápadnejšou než trebárs Rómovia, je chaotické smerovanie slovenského školstva.
Minister Čaplovič, ktorý na rozdiel od kolegov má rád svoj rezort, je stelesnením chaosu, v ktorom sa aj najlepšie úmysly obracajú na zmätky a zúfalstvo.
Zmeny v základnom školstve, ktoré Čaplovič ohlasuje, zostanú bez pridanej hodnoty a len narobia zlú krv. Od zeleného stola je totiž nemožné rozoznať, aká je „správna“ štruktúra predmetov pre deti, ktoré sa na trh práce dostanú o päť, desať či pätnásť rokov.
Odobrať tu jednu hodinu a tam pridať dve iba skomplikuje životy učiteľom, ktorí správne tušia, že prvé, čo urobí nástupca – trebárs aj zo Smeru, nemusí byť ani z opozície - je, že preorie curriculum zase.
