Čo stojí pocit bezpečia

Otvoríte si zahraničné internetové noviny a z ničoho nič sa vám tam objaví aj okienko pripomínajúce, ktoré knihy ste si naposledy, hoci i pred mesiacom, pozreli na webe kníhkupectiev Gorila a Martinus.

To nie je CIA či NSA, ale váš obľúbený Google a domáci predajcovia. Pre nich ste len potenciálny kupujúci, na ktorého sa zavesia na internete, aby ho čo najlepšie spoznali a mohli sa mu efektívnejšie vnucovať. Alebo poslúžiť, ako sami tvrdia.

Trochu podobne funguje i prevalené sledovanie americkými tajnými službami. Tvrdenie, že kontrolujú obsah všetkých telefónnych rozhovorov a e­mailov, je nezmysel. Už len preto, lebo by bolo neefektívne, také obrovské množstvo dát nikto nespracuje.

Ide skôr o využitie vyššej matematiky, sieťovej analýzy. Služby v prvom, širšom kole nezaujíma, kto čo hovorí a píše, ale s kým, ako často a dlho, odkiaľ kam. Len ak sa nejaký vzťah či sieť vzťahov podľa nejakých vzorcov vyhodnotia ako riziko, môže prísť na skúmanie obsahu.