V máji demonštrovali vo Francúzsku stovky tisícov ľudí. Odhady sú široké, od štvrť milióna až do jeden a pol milióna. Ak spodné odhady prepočítame na slovenské pomery, je to akoby v Bratislave demonštrovalo tridsať- či štyridsaťtisíc ľudí. Päťkrát viac ako počas protestov proti gorile.
Keďže išlo za posledné mesiace o opakovanú vec, je to najväčšia občiansku udalosť v krajine za tridsať rokov. Ak ste v tých dňoch medzi inými správami z Paríža zachytili nejakú zmienku o týchto udalostiach, patríte medzi hŕstku šťastlivcov.
Hejteri
Štrajkovali proti zmene zákona o manželstve. Komentovanie tejto témy elitami sa nesie v duchu, že ide o boj hejterov proti dobru iných ľudí. Iné interpretácie sú sporadické. Trojica profesorov, ktorí publikovali spoločný text v Harvard Journal of Law and Public Policy a stvorili tak jeden z najčítanejších článkov magazínu za posledné roky, sa pokúsili aj o iné argumenty. V rámci spestrenia debaty, všimnime si ich.
Dnes máme pocit, že sme dospeli do novej historickej doby a preto máme na stole nové otázky. V tomto prípade to však neplatí. Spolužitie homosexuality s heteromanželstvami už riešili aj starí Gréci. Alebo, lepšie povedané, neriešili.
Vieme o nich, že, s prepáčením, sexovali krížom-krážom. V pikantnejších knihách o histórii filozofie sa môžme dozvedieť, že celkom slušná kopa z našich obľúbených gréckych mysliteľov bola v tomto „emancipovaná“. Inštitútu heterosexuálneho manželstva sa však nedotkli. Pretože im vôbec nepripadalo divné, že existuje.
Zatiaľ čo iné vzťahy boli iba o cite, pri manželstve sa zvyklo čakať, že prežije, aj keď príval citov pominie. Že potom city doplnia iné spojivá, predovšetkým vlastná biologická rodina. Zatiaľ čo city ako dôvod na uzavretie a udržiavanie manželstva zostali aj v našej kultúre, resp. ich úloha sa výrazne posilnila, iné dôvody sa vytrácajú. Z pohľade našej kultúry pokladáme cit za jedinú dôležitú ingredienciu pre manželstvo.
Ak sa vytratí či oslabne, akceptujeme to ako dostatočný dôvod na ukončenie manželstva. S argumentom, že ľudia sú dospelí a vedia čo chcú, oslabujeme záujem pomôcť pri prekonávaní komplikovaných období a namiesto toho zjednodušujeme, aby s tým "praštili".
(Tendenciu považovať rezignáciu za riešenie prenáša naša spoločnosť aj do ostatných sfér. Napríklad, podľa nedávneho rozsudku Európskeho súdu ohľadom asistovanej samovraždy - eutanázie, štát musí rešpektovať toto právo aj v prípade zdravého človek. Vágne rozhodnutie navádza k téze, že ak štát neprejaví ochotu pomôcť ukončiť život zdravého človeka, ktorému sa akurát v tej chvíli nechce žiť, môže porušovať jeho práva).
Aj iní majú city
S tým, ako sa cit stáva prvým i posledným zásadným argumentom pre manželstvo, narážame na prvý problém. Ak nám stačí cit (a sexuálna príťažlivosť) ako argument, potom sa nám otvára celý rad legitímnych otázok. Tá základná je: čo ostatné typy ľudí, ktorých neuspokojuje ani bežný hetero, ani homo vzťah?
Zďaleka nie všetkých ľudí viem vopchať do týchto dvoch zásuviek. Nie že by všetci bisexuáli potrebovali mať viac partnerov. Ale viacerí áno. Koniec koncov, veľa ľudí je presvedčených, že človek nie je monogamný tvor. Kto sme my, že im zakazujeme formálne uznanie, že napĺňanie ich citových potrieb má rovnakú váhu ako u homosexuálov či heterosexuálov? Prečo sme sa rozhodli, že niekoho citová a sexuálna potreba má vyššiu váhu ako niekoho iného? Koľko zronených bisexuálov či tých, ktorí nie sú šťastní s jedným partnerom, musí skočiť z mosta, aby sme sa nad tým konečne zamysleli?
Matematicky vzaté, existuje obrovské množstvo typov vzťahov, ktoré by za týchto okolností bolo treba uznať ako manželstvo. Teda, ak by sme nechceli nikoho pre jeho city a orientáciu diskriminovať pred štátom, keďže kritérium je iba slobodné rozhodnutie ľudí, ktorí sa majú radi.
V zásade sú tieto vzťahy všetky podobné, ide o ľudí, ktorí sa majú radi a chcú žiť spolu. Iba jeden má špecifikum. Iba muž a žena dokážu vytvoriť biologickú rodinu. Medzi Grékmi zrejme nebolo veľa genetických inžinierov, ale bolo im zrejmé, že dieťa má niečo z otca a mamy.
Neexistuje silnejší odlišovací znak medzi všetkými typmi vzťahov, ako je schopnosť vytvoriť biologickú rodinu. Ak toto nemá váhu zásadného rozlišovacieho znaku, potom všetky ostatné sú ešte nezmyselnejšie. Všetky iné kritériá, napríklad, že manželstvo musí pozostávať z dvoch ľudí (a tí, ktorým sa to nehodí, musia svoje pocity v tichosti pretrpieť), sú potom nezdôvodniteľný konštrukt, ktorý sa opiera tak akurát o zvyk. Trochu málo ako dôvod.
Ak nám na manželstvo stačí cit, z toho vyplýva, že by sme zaň mali uznať hocijaký vzťah, ktorého sa bude niekto domáhať. Ale to už je asi férovejšie povedať (spolu so známou aktivistiskou za uznanie homosexuálnych manželstiev Mashou Gessen), že manželstvo, ako prioritné postavenie vzťahu pred štátom, môžeme vlastne zrušiť, keďže podľa spomínaných kritérií to môže byť čokoľvek.
Ak by sme chceli byť dôslední v logike, museli by sme si vybrať: buď bude môcť byť manželstvom akýkoľvek citový (a sexuálny) vzťah, alebo výlučne vzťah medzi jedným mužom a jednou ženou. Možnosti medzi tým síce môžeme schváliť, ale sú logickým nezmyslom.
K tejto téme vás môže ešte zaujímať:
Daniela Ostatníková: Mužom a ženám už nejde o spoločné dobro
Viac než cit
Vzťah muža a ženy a ich schopnosť utvoriť biologickú rodinu sa do špeciálnej inštitúcie dostal preto, že ich úlohou malo byť viac, než len prežiť spolu obdobie citov. Biologickú rodinu spájajú aj tie putá, ktoré sa nikde inde nedajú zreplikovať a nedajú sa zrušiť. Ak to však uznáme, staviame tieto vzťahy kvalitatívne nad ostatné. Ale to sme zasa v pasci, pretože to by podľa dnešných požiadaviek znamenalo diskrimináciu.
Potom nezostáva nič iné, než vzor biologickej rodiny potláčať. Prípadová štúdia: Ak napríklad nešťastím osudu došlo k tomu, že dieťa prišlo o biologických rodičov, spoločnosť sa väčšinou snažila urobiť čo sa dá, aby zabezpečila čo najvernejšiu náhradu - adoptívnych rodičov. Nový otec a mama síce nemôžu nahradiť pôvodných, ale sú najbližšie k tomu, o čo dieťa prišlo.
Toto uvažovanie je však dnes považované za diskriminačné. Pretože ak chcete ponúknuť spomínanému dieťaťu niečo, čo sa najvernejšie podobá rodine, o ktorú prišlo, automaticky vylučujete iné možnosti. Na základe tejto argumentácie britské súdy zakázali činnosť adopčných agentúr, ktoré ako náhradu za stratu otca a mamy chceli pre dieťa prioritne hľadať heterosexuálny adoptívny pár.
Zakázané zákonom
Z tohto pohľadu sa ako kontroverzné ukazujú aj zákony trestajúce homofóbiu, v prípade, ak sú vágne naformulované. (Na podnet ministerstva spravodlivosti bol prijatý tento zákon už aj na Slovensku).
Ak niekto niekoho napadne (priamo či slovne), poškodí jeho majetok a pod., z dôvodu jeho orientácie, nemožno to akceptovať. Princípy ochrany pred homofóbiou sa však výrazne rozširujú. Napríklad už len tvrdenia spomínaných profesorov, ktorí argumentáciu zakladajú na tom, že vzťah medzi mužom a ženou má vlastnosti, ktoré iné vzťahy mať nemôžu. Podľa nich je preto komplexnejší.
Ak však zákon vyžaduje, aby ste na základe orientácie nevyvodzovali žiadne rozdiely, potom bude celkom logické, keď sudca rozhodne, že ste týmto tvrdením zákon porušili. Prvé justičné testy v tomto smere sa už v Európe odohrávajú.
