Pred časom som si nejaký čas poležal v nemocnici a na vlastnej koži spoznal kontrast medzi profesionalitou našich zdravotníkov a podmienkami, v akých oni pracujú a my sa liečime. Doktori vás stiahnu hrobárovi z lopaty a potom ležíte v izbe, do ktorej v zime vietor navieva sneh a v lete sa idete ugrilovať.
O takej banalite, že príbuzní vám musia nosiť toaletný papier, už ani nevravím... Nikto sa už nepýta, prečo je to tak, každý pozná tú mantru: v zdravotníctve chýbajú peniaze.
Videl som v televízii reportáž o kradnutí v istej nemocnici. Ľudia sú strašní, hovoril údržbár, z tejto umyvárky nám za posledný rok ukradli už tretie umývadlo! Dôkaz bol nezvratný: tam, kde bolo predtým umývadlo, trčal zo steny len kohútik. Ten napodiv neukradli.
Že by pre tri ukradnuté umývadlá bolo naše zdravotníctvo v takom hlbokom finančnom úpadku? Počul som aj o sofistikovanejších prípadoch, ale tie v televízii neboli. Robí sa to takto: klinika naliehavo potrebuje prístroj za 20 000 eur. Prednosta žiada, prosí, modliká. Manažment nemocnice nákup neschváli.