Na túto slávnu odpoveď jedného českého maliara na otázku mecenáša, ktorý mu dal peniaze na cestu do mekky moderného umenia, a on ich radšej prepíjal v Prahe, som si nemohol nespomenúť na svojej ceste.
V Paríži pršalo tak, až sa zo mňa parilo. Preto som z tohto krásneho mesta videl práve o toľko menej, čo mi ukryl dáždnik. No aj tak som videl a počul dosť. Francúzsky režisér Eric Cenat tu inscenoval čítanie mojej hry Komunizmus so svojím divadlom a ja som zažil hneď dva pozitívne kultúrne šoky.
Prvým bolo publikum. Bolo ho oveľa viac, než som očakával, a bolo pozorné a zaujaté. Rozhodne nešlo o akciu typu „predstavme drámu z krajiny, ktorú si občas vo svete mýlia so Slovinskom“. Ľudia v sále vedeli, kto sme a čo sme.
