V júni roka 2006, týždeň pred parlamentnými voľbami, vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda predstavil v Spišskom Hrhove štvrtú najvýznamnejšiu investíciu v porevolučnej histórii slovenského priemyslu.
Investor sa volal Akermann, sľúbil fabriku za 16 miliárd korún, tisíc pracovných miest a od štátu pýtal 800 miliónov. Na Spiši sa mali pre automobilky vyrábať produkty z takzvaných kompozitných materiálov, čiže polyesteru vystuženého sklenými vláknami.
Ak tú históriu nepoznáte, nečudujte sa, zainteresovaní sa ňou nemajú prečo chváliť. Vláda za pár mesiacov pochopila, že v Hrhove šlo o pokus o podvod a firme nedala ani korunu. A Dzurinda na svoju obranu len medzi svojimi povedal, že podľa nevhodných topánok, čo mali obuté investori do moderných technológií, hneď cítil, že to nebude ono.
Podobnú hanbu si odvtedy vyrobil až Robert Fico.
