V 1914., vojnovom roku, prestal jesť croissanty a už nikdy viac si žiaden nedal - spomína na stravovacie návyky Marcela Prousta jeho slúžka, komorná a zároveň spriaznená a nekonečne oddaná duša Céleste Albaret v knižke Monsieur Proust.
Bola sedem rokov jeho domácou, jej manžel Odilon zasa spisovateľovým výlučným taxikárom. Obaja mu boli oddaní, sama však vraví, že rovnako on im.
Prvýkrát sa stretli, keď mala dvadsať, neskúsená mladá žena, ktorú si do Paríža priviezol muž a ktorá takmer nič nevedela o domácnosti, varení, nakupovaní či veľkomeste. Doma ju vraj rozmaznali.
V Paríži sa cítila stratená a keď ju manžel predstavil Proustovi, ten vycítil jej opustenosť a snažil sa ju rozptýliť. Robila preňho najprv drobné služby – napríklad doručovala listy.
