SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky

Naozaj potrebujeme v školách viac chémie a menej jazykov?

Ministerstvo školstva navrhuje zásadné zmeny vo vyučovaní v základných školách, ale neponúka vysvetlenia, ktoré by objasnili, ako sa k nim prepracovalo.

(Zdroj: Ilustračné - Stock.XCHNG)

Píše Eugen Jurzyca z INEKO. V rokoch 2010 – 2012 bol ministrom školstva.

Ministerstvo školstva navrhuje zmeniť obsah vyučovania v základných školách a otvára o ňom diskusiu. Ako príspevok do nej si dovolím porovnať niektoré zmeny pripravované na druhom stupni základných škôl s tým, čo sa učia žiaci vo veku 12 - 14 rokov v krajinách OECD.

Nemyslím si, že na Slovensku sa má učiť presne to, čo sa učí v zahraničí. Myslím si však, že v diskusii o obsahu vyučovania, v ktorej nezaznievajú takmer žiadne fakty, má význam pozrieť sa na to, čo sa učí v najvyspelejších krajinách sveta. Pozrime sa teda na štyri návrhy ministerstva:

1. Počet voliteľných hodín má klesnúť na 61 percent dnes platného stavu.

V krajinách OECD (údaje za OECD sú za rok 2010 a sú z publikácie Education at a Glance 2012) majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere sedem percent voliteľných hodín, u nás tri percentá.

Ak štát navrhuje zmenšiť priestor na voľný výber obsahu vyučovania školami a rodičmi žiakov, mal by ukázať, že má na to dobré dôvody. Chýba napríklad zdôvodnenie, prečo treba zvýšiť počet hodín chémie alebo znížiť čas na vyučovanie cudzích jazykov.

Rodičia si totiž môžu myslieť presný opak, napríklad na základe informácie, že chemická fabrika v neďalekom meste hromadne prepúšťala a na základe informácie, že znalosť cudzích jazykov zvyšuje príjem. Alebo ich dieťa plánuje po škole robiť dva-tri roky v Nemecku a vzdelávať sa aj samostatne cez internet vďaka znalosti angličtiny. Ak štát znižuje počet voliteľných hodín, mal by ukázať aj to, že na vývoj trhu práce dokáže zareagovať pružnejšie než rodičia žiakov.

2. Počet hodín venovaných cudzím jazykom má poklesnúť na 79 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v rámci povinného obsahu v priemere trinásť percent hodín výučby cudzích jazykov, u nás len desať. V krajinách, na ktorých školský systém sa minister často odvoláva, je podiel hodín cudzích jazykov štrnásť (Fínsko), respektíve šestnásť percent (Nemecko).

Ak by sme porovnávali iba malé a ekonomicky otvorené krajiny, bol by rozdiel v náš neprospech ešte väčší. V Dánsku sa jazykom venuje osemnásť percent celkového počtu povinných hodín, v Slovinsku a Estónsku je to sedemnásť, v Luxembursku dokonca 25 percent.

Priemer OECD (spomenutých trinásť percent) znižujú veľké a ostrovné krajiny, kde je potreba dohovoriť sa s cudzincami predsa len o niečo nižšia než u nás (Anglicko, Kanada, Írsko, Japonsko). Platí tiež, že krajiny, v ktorých sa učí viac hodín cudzích jazykov, majú nižšiu nezamestnanosť mladých ľudí.

3. Počet hodín venovaných prírodným vedám má narásť na 120 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere dvanásť percent celkového počtu hodín určených na výučbu prírodných vied, u nás sedemnásť percent.

Trochu prekvapuje zvýšenie počtu hodín chémie. Podľa Štatistického úradu počet zamestnancov vo „výrobe chemických výrobkov“ klesol z 28-tisíc v roku 1997 na 13-tisíc v roku 2008. A klesal aj potom. Niežeby nemohli existovať dôvody zvyšovania počtu hodín aj napriek tomu. Lenže potom ich treba odôvodniť.

4. Počet hodín venovaných pracovnému vyučovaniu má narásť na 250 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere jedno percento celkového počtu povinných hodín určené na pracovné vyučovanie. U nás sú to tri percentá.

Zhruba v polovici krajín OECD sa takýto predmet už neučí vôbec. Odborné štúdie poukazujú na súvislosť medzi nízkymi mzdami a manuálnym charakterom práce vo vyspelých krajinách. Aj tu by sa preto žiadalo lepšie vysvetlenie dôvodov navrhovanej zmeny.

Samozrejme, že nemusíme mať obsah vyučovania presne taký, aký je priemer OECD či Únie. Ale v dôležitej diskusii o rozumnom počte hodín jednotlivých predmetov sa treba opierať o fakty. Jedným z nich je porovnanie so zahraničím. Ďalším by mohli byť informácie o uplatniteľnosti absolventov stredných a vysokých škôl v praxi, napríklad o ich príjmoch a úrovni nezamestnanosti.

Začiatkom roku 2012 ministerstvo školstva zverejnilo tieto údaje za vysoké školy a ich fakulty na svojom portáli iEDU. Aktualizácia údajov zatiaľ zverejnená nie je. Je to škoda, pretože ak by projekt pokračoval a pridali by sa k nemu aj dáta za absolventov stredných škôl, mohli sme viesť diskusiu na kvalitnejšej úrovni. Napríklad aj pri navrhovanom zvýšení počtu hodín chémie. Vedeli by sme sa oprieť nielen o porovnanie s krajinami OECD, ale aj o údaje, ako sa v praxi darí absolventom stredných a vysokých škôl, ktorí ju študovali.

morvay.jpg
Prípad najlepšieho slovenského basketbalistu názorne ukazuje, aká hlúpa bola slovenská odpoveď na hlúpy Orbánov zákon, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

galis.jpg
Kým sa aktéri hlavnej línie aktuálnej kauzy opaľujú pri mori, Petr Nečas prišiel o premiérske kreslo, píše Tomáš Gális

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  3. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  4. Po Slovensku na motorke
  5. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  2. Po Slovensku na motorke
  3. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  4. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  7. Behind every successful business lies a set of skilled people
  8. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  9. Ako sa mení dynamika firiem?
  10. Hudbou proti holorubom.
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 20 459
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 12 592
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 11 547
  4. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 819
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 746
  6. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 7 821
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 314
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 376
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 597
  10. Slovensko v operácii Barbarossa 4 330
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner na súde v prípade Kuciak.

Prípad vraždy Jána a Martiny posúdi Najvyšší súd.


a 1 ďalší 12 h
Poslanec Robert Fico počas odvolávania Mikulca.

Minister vnútra má podporu vlády.


a 3 ďalší 4 h

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Nie je jedno, ako sa k výsledku dostaneme, tvrdí Kolíková.


42m
Nataša Holinová

Radosť vyšetrovať, keď sa vopred rozhodneme, že skutok sa nestal.


1 h
Ilustračné foto.

K dovolenkovej schizme u nás nikdy neprišlo.


2 h
Plynové rúry.

Ak to zvláda krajina s najrozvinutejšou plynovou infraštruktúrou v Európe, dokážeme to tiež.


Marcel Glasa 3 h