Naozaj potrebujeme v školách viac chémie a menej jazykov?

Ministerstvo školstva navrhuje zásadné zmeny vo vyučovaní v základných školách, ale neponúka vysvetlenia, ktoré by objasnili, ako sa k nim prepracovalo.

(Zdroj: Ilustračné - Stock.XCHNG)

Píše Eugen Jurzyca z INEKO. V rokoch 2010 – 2012 bol ministrom školstva.

Ministerstvo školstva navrhuje zmeniť obsah vyučovania v základných školách a otvára o ňom diskusiu. Ako príspevok do nej si dovolím porovnať niektoré zmeny pripravované na druhom stupni základných škôl s tým, čo sa učia žiaci vo veku 12 - 14 rokov v krajinách OECD.

Nemyslím si, že na Slovensku sa má učiť presne to, čo sa učí v zahraničí. Myslím si však, že v diskusii o obsahu vyučovania, v ktorej nezaznievajú takmer žiadne fakty, má význam pozrieť sa na to, čo sa učí v najvyspelejších krajinách sveta. Pozrime sa teda na štyri návrhy ministerstva:

1. Počet voliteľných hodín má klesnúť na 61 percent dnes platného stavu.

V krajinách OECD (údaje za OECD sú za rok 2010 a sú z publikácie Education at a Glance 2012) majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere sedem percent voliteľných hodín, u nás tri percentá.

Ak štát navrhuje zmenšiť priestor na voľný výber obsahu vyučovania školami a rodičmi žiakov, mal by ukázať, že má na to dobré dôvody. Chýba napríklad zdôvodnenie, prečo treba zvýšiť počet hodín chémie alebo znížiť čas na vyučovanie cudzích jazykov.

Rodičia si totiž môžu myslieť presný opak, napríklad na základe informácie, že chemická fabrika v neďalekom meste hromadne prepúšťala a na základe informácie, že znalosť cudzích jazykov zvyšuje príjem. Alebo ich dieťa plánuje po škole robiť dva-tri roky v Nemecku a vzdelávať sa aj samostatne cez internet vďaka znalosti angličtiny. Ak štát znižuje počet voliteľných hodín, mal by ukázať aj to, že na vývoj trhu práce dokáže zareagovať pružnejšie než rodičia žiakov.

2. Počet hodín venovaných cudzím jazykom má poklesnúť na 79 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v rámci povinného obsahu v priemere trinásť percent hodín výučby cudzích jazykov, u nás len desať. V krajinách, na ktorých školský systém sa minister často odvoláva, je podiel hodín cudzích jazykov štrnásť (Fínsko), respektíve šestnásť percent (Nemecko).

Ak by sme porovnávali iba malé a ekonomicky otvorené krajiny, bol by rozdiel v náš neprospech ešte väčší. V Dánsku sa jazykom venuje osemnásť percent celkového počtu povinných hodín, v Slovinsku a Estónsku je to sedemnásť, v Luxembursku dokonca 25 percent.

Priemer OECD (spomenutých trinásť percent) znižujú veľké a ostrovné krajiny, kde je potreba dohovoriť sa s cudzincami predsa len o niečo nižšia než u nás (Anglicko, Kanada, Írsko, Japonsko). Platí tiež, že krajiny, v ktorých sa učí viac hodín cudzích jazykov, majú nižšiu nezamestnanosť mladých ľudí.

3. Počet hodín venovaných prírodným vedám má narásť na 120 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere dvanásť percent celkového počtu hodín určených na výučbu prírodných vied, u nás sedemnásť percent.

Trochu prekvapuje zvýšenie počtu hodín chémie. Podľa Štatistického úradu počet zamestnancov vo „výrobe chemických výrobkov“ klesol z 28-tisíc v roku 1997 na 13-tisíc v roku 2008. A klesal aj potom. Niežeby nemohli existovať dôvody zvyšovania počtu hodín aj napriek tomu. Lenže potom ich treba odôvodniť.

4. Počet hodín venovaných pracovnému vyučovaniu má narásť na 250 percent dnešnej úrovne.

V krajinách OECD majú dnes žiaci vo veku 12 - 14 rokov v priemere jedno percento celkového počtu povinných hodín určené na pracovné vyučovanie. U nás sú to tri percentá.

Zhruba v polovici krajín OECD sa takýto predmet už neučí vôbec. Odborné štúdie poukazujú na súvislosť medzi nízkymi mzdami a manuálnym charakterom práce vo vyspelých krajinách. Aj tu by sa preto žiadalo lepšie vysvetlenie dôvodov navrhovanej zmeny.

Samozrejme, že nemusíme mať obsah vyučovania presne taký, aký je priemer OECD či Únie. Ale v dôležitej diskusii o rozumnom počte hodín jednotlivých predmetov sa treba opierať o fakty. Jedným z nich je porovnanie so zahraničím. Ďalším by mohli byť informácie o uplatniteľnosti absolventov stredných a vysokých škôl v praxi, napríklad o ich príjmoch a úrovni nezamestnanosti.

Začiatkom roku 2012 ministerstvo školstva zverejnilo tieto údaje za vysoké školy a ich fakulty na svojom portáli iEDU. Aktualizácia údajov zatiaľ zverejnená nie je. Je to škoda, pretože ak by projekt pokračoval a pridali by sa k nemu aj dáta za absolventov stredných škôl, mohli sme viesť diskusiu na kvalitnejšej úrovni. Napríklad aj pri navrhovanom zvýšení počtu hodín chémie. Vedeli by sme sa oprieť nielen o porovnanie s krajinami OECD, ale aj o údaje, ako sa v praxi darí absolventom stredných a vysokých škôl, ktorí ju študovali.

morvay.jpg
Prípad najlepšieho slovenského basketbalistu názorne ukazuje, aká hlúpa bola slovenská odpoveď na hlúpy Orbánov zákon, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

galis.jpg
Kým sa aktéri hlavnej línie aktuálnej kauzy opaľujú pri mori, Petr Nečas prišiel o premiérske kreslo, píše Tomáš Gális

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  2. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  3. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  4. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  7. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  9. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  10. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 801
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 591
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 171
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 363
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 908
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 485
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 459
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 094
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 612
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 2 954

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KULTÚRA

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ANDREJ SVORENČÍK

Prečo sú nenahlásení Bratislavčania problém

Bratislava momentálne nevie byť rovnocenným partnerom napríklad pre developerov. Môže zato aj slabá, podfinancovaná samospráva.

SVET JANY MACHATOVEJ

Dajme už pokoj s Trumpom! Vráťme sa do normálu

Záujem médií o Trumpa vytvára "alternatívne udalosti".

PÍŠE PETER STACH

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Nenápadne sa začal dištancovať od susedov z V4 a pri každej príležitosti zdôrazňuje ambíciu byť v európskom jadre.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.