Nie som právnik. Ako občan tohto štátu si ctím Ústavu SR aj zákony a snažím sa poznať tie, ktoré sa ma týkajú, či už ako autora alebo živnostníka i ďalšie. A viem, že to, čo sa dnes v parlamente udeje pod názvom „voľba generálneho prokurátora“, je posledná rana tomu, čo sa kedysi nazývalo spravodlivosť.
Zapamätajte si dnešný dátum. Raz sa bude prirovnávať k mečiarovskej noci dlhých nožov z 3. novembra 1994. Vtedy sme definitívne prišli o národný majetok, ktorý krstný otec rozdelil medzi svojich pätolizačov a trvalo sa ustanovil mafiánsky kapitalizmus, systém, ktorý máme dodnes.
Mocní sa začali k štátu správať, akoby to bola ich súkromná firma. Sprivatizovali si nielen fabriky a nehnuteľnosti, ale aj zákony, bezpečnostnú službu či Národnú radu.
Aj vtedy sa to stalo v parlamente, ktorý by mal občanov pred takýmito nehoráznosťami všemožne brániť, a nie ich organizovať. A už vtedy bol jedným z hlavných zodpovedných Ivan Gašparovič, vtedy Predseda NR SR. Dnes patrí k hlavným vinníkom opäť ako prezident republiky!
Výsmech slobody
Spôsob, akým sa Smer-SD pripravuje na túto voľbu, dokonale naplnil všetky podmienky pre to, aby sa parlament zatvoril a vypísali sa nové slobodné voľby. (Hoci zmenilo by sa niečo? Sotva.) Táto inštitúcia prestala plniť základné funkcie, pre ktorú ju volíme.
Hovoriť o vládnych poslancoch ako o ovciach je urážkou týchto milých a užitočných zvierat, ktoré nám dávajú toľko dobrého a potrebného. Načo máme zákonodarnú moc, tento údajný pilier demokracie, keď sa väčšina zástupcov správa ako stádo bez vlastného názoru, hoci podľa Ústavy „nie sú viazaní príkazmi“ (článok 73, odsek 2)?
To neustále nechutné a slizké potvrdzovanie absolútnej jednotnosti, to počítanie hlasov vopred ako jabĺk na trhu, to je výsmech slobode vyjadrovania aj ľudskej súdnosti. Hanbil by som sa ako pes, keby so mnou takto niekto mával a je jedno či šéf, predseda alebo hocikto.
Ešte aj bábka v detskom divadielku má viac slobody prejavu ako tieto ruky hlasujúce na povel ako roboti. Aj fraška má svoje pravidlá žánru.
To, čo dnes predvedú na hradnom kopci, bude skôr paškvil pozliepaný z toho najhoršieho v našich dejinách, z dlhej tradície zrád, špinavostí, trápností a politických gýčov. Takto poslanci reprezentujú suverenitu štátu a ľudu, za toto berú štedré verejné peniaze? Je mi z nich zle.
Z detstva si pamätám, že ešte aj na komunistických zjazdoch v televízii sa vždy našli dvaja-traja odvážlivci, ktorí zdvihli ruky proti. Dnes už Robert Fico ani toto nepripúšťa.
A, samozrejme, ten, kto by mal oponovať a vždy stáť na strane zákonnosti, čiže pán prezident, to okamžite servilne odobrí, pretože aj on tento chorý stav krajiny a hlbokú krízu našej demokracie zapríčinil.
Totalita trvá
Od dnes budeme mať dvoch zvolených generálnych prokurátorov. To sa nestáva ani v banánových republikách. Nedávne české príklady ukázali, že tam sa aspoň v justícii už čosi pohlo, síce len málo, ale predsa a prestala platiť beztrestnosť verejných osôb.
U nás v súdnictve naďalej trvá totalita, síce sa inak volá, ale je ňou až do špiku svojich harabinovských kostí. Tento systém upevňuje postavenie štátnych oligarchov a produkuje jednu nehoráznu kauzu za druhou.
Občania sú už takí zdecimovaní a apatickí, že nemajú silu ani vôľu vzdorovať a zastaviť zneužívanie moci v priamom prenose. Dnes v parlamente skoncujú so spravodlivosťou. Čo príde ďalej?
Gorila nie je jedna kauza. Gorila je slovenský spôsob myslenia. Štát je firma, zákony sú trhací kalendár a občan je síce pred voľbami potrebná, ale, našťastie, ľahučko manipulovateľná a po zvyšné štyri roky úplne nepotrebná a často aj otravná handra. Rýchlo vyžmýkať zo všetkého, čo ešte má a zahodiť do kúta.
