Hľadať lídra pravice je nezmysel. Okrem snahy o manipuláciu verejnou mienkou prieskumy na túto tému predstavujú zbytočnú finančnú útratu objednávateľa prieskumu. Pravicový volič totiž lídra nepotrebuje. Pravicový elektorát predsa nie je stádo túžobne čakajúce na svojho mesiáša.
Mikuláš Dzurinda možno kedysi mal ambíciu vystupovať z pozície vedúcej osobnosti pravice, ale v jeho prípade šlo najskôr o hovorcu piatich, svojho času opozičných subjektov, neskôr predsedu najsilnejšej vládnej strany a šéfa dvoch kabinetov.
Umenie zjednotiť politické strany na konci deväťdesiatych rokov nebolo ani tak výsledkom jeho mocenských zručností ako skôr dôsledkom spôsobu vládnutia Vladimíra Mečiara, ktorý so svojou družinou posunul Slovensko na okraj európskej demokratickej civilizácie. Funkcia premiéra tak z Mikuláša Dzurindu a o niekoľko rokov neskôr ani z Ivety Radičovej lídrov celej pravice neurobila.