Za pár dobrých slov priateľa dokážem urobiť všetko. Dokážem spať na jeho snoch, ak dokáže spať na mojich snoch. Dokážem veriť, že mi verí, ak mu verím.
To som napísal niekedy, keď som mal devätnásť. Asi som si vtedy myslel o priateľstve čosi iné. Priateľ má priateľovi povedať pravdu aj za cenu, že by to bola pravda jemu nie po srsti, ale ak by ho zachránila, pár drsných slov je na mieste. Priateľ priateľovi odpustí, keď vie, že si chybu uvedomil a ľutuje ju. Pritom sa nahlas ani o tom hovoriť nemusí.
Vtedy som asi nevedel, že je tento fenomén menlivý. Dnes je to rovnako, iba sofistikovanejšie, teda zložitejšie.
