Píše bývalý indický minister financií, zahraničia a obrany Jaswant Singh (1938)
Kým Západ si onedlho pripomenie sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny, Blízkym východom zmietajú dôsledky rozpadu Osmanskej ríše. Stačí sa pozrieť do Sýrie, kde sa jedna časť dedičstva – Sykes-Picotova dohoda, ktorá uprostred vojny rozdelila Levantu na britskú a francúzsku sféru vplyvu – chýli k brutálnemu koncu.
Podobne je súčasný nepokoj v Turecku aspoň sčasti dôsledkom neoosmanského sentimentu Erdoğanovej vlády. V snahe získať vplyv, ktorý Turci nemali od čias zakladateľa republiky Kemala Atatürka, Erdogan požíva aroganciu starého režimu.
Vyhýbavý mier
Levanta bola dlho dejiskom nekonečných konfliktov. Sir Archibald Wavell v životopise poľného maršala Edmunda Allenbyho, ktorý viedol Spojencov v Levante, napísal: „Najväčšie využitie a možno posledný úspech jazdectva vo veľkej bitke sa odohralo len neďaleko miesta, kde Alexander Veľký ukázal, ako by sa bitky mohli vyhrávať.“
