Štandardná ekonomická teória nepripúšťa pochybnosti. Keď ekonomika stagnuje, treba zlacniť peniaze, ktoré sú mazadlom ekonomického stroja. Modla finančnej teórie Milton Friedman v tom mal jasno: keď hrozí ekonomický prepad, centrálne banky by mali na spotrebiteľov a podniky hádzať peniaze z helikoptér, aby sa podporil dopyt a ekonomický stroj znovu rozbehol. Logika tejto argumentácie sa zdá neotrasiteľná.
Domácnosti sporia v komerčných bankách tie peniaze, ktoré momentálne nepotrebujú, no môžu ich použiť v budúcnosti, či už na nákup spotrebných tovarov a nehnuteľností, alebo na zabezpečenie v starobe. Komerčné banky zas ukladajú do centrálnej banky prebytky peňažnej likvidity, ktorú nedokážu predať spotrebiteľom a podnikom v podobe úverov. Čím sú úrokové miery vyššie, tým viac sa oplatí sporiť a tým menej míňať.
Moderná ekonomika je založená na spotrebe na úver. Čím viac sú spotrebitelia ochotní minúť, tým viac tovarov a služieb im podniky môžu predať a tým rýchlejšie sa rozkrútia kolesá ekonomiky. Znižovanie úrokov preto patrí k základným opatreniam na povzbudenie ekonomiky (t.j. míňania).
Teória a prax
Európska centrálna banka požičiavala pred dvadsiatimi rokmi peniaze komerčným bankám za (dnes ťažko uveriteľných) 12 percent. Ešte pred desiatimi rokmi to bolo 6,5 percenta. Dnes je sadzba 0,5 percenta. Ostatné veľké centrálne banky zrážali úroky ešte razantnejšie. Americká centrálna banka požičiava za 0,25 a japonská za 0,1 percenta.
