V normálnej krajine by dnes šéf vojenských tajných Ľubomír Skuhra stál pred vyšetrovacím parlamentným výborom a okrem vysvetľovania podozrení z tunelovania by odpovedal na otázku, či mu stojí za to popíjať v Benine pivo so Slotovým pobočníkom.
Na Slovensku musí novinárka odpovedať policajtom na otázku, či jej ako matke dieťaťa stojí za to stretávať sa s takým človekom, ako je bývalý šéf vojenskej rozviedky Roman Mikulec.
Na tejto jednoduchej otázke nesedia hneď dve veci. Tou prvou je chrapúnstvo. Čo za človeka si posadí ženu a vyrukuje na ňu s narážkami na dieťa? Ktorú časť policajnej misie si vtedy vyšetrovateľ plnil – skôr „pomáhal“ alebo „chránil“?
Druhý problém je, že narážka odráža mentálne nastavenie polície. Ani na chvíľu sa nejde hrať na to, že by Mikulec mohol mať záujem poukázať na porušovanie zákona v tajnej službe, že by to mohol byť „hrdina“, ako Robert Kaliňák svojho času nazval agenta, ktorý vyniesol prepisy jeho rozhovorov s novinárkou. Nie, je to človek, s ktorým by sa slušná matka nemala vôbec stretávať. To dáva skvelý predpoklad na „nestranné“ vyšetrenie.
Postup polície nie je čudesný len z pohľadu etiky a etikety. Pozrieť sa treba aj na zákon. Podľa tlačového zákona sú vydavatelia novín či časopisov aj ich zamestnanci „povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o to požiadala fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla“.
Od tejto povinnosti ich môže oslobodiť len zdroj, ak im dá súhlas. Ak teda polícia chcela od novinárky zistiť, s kým sa stretáva, o čom sa rozprávajú a aké informácie tak mohla získať, nútila ju porušiť zákon.
Áno, tlačový zákon obsahuje aj výnimku - povinnosť zachovávať mlčanlivosť neplatí, ak „ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu“. Lenže spáchanie akého trestného činu chceli prekaziť? Ak by sme aj považovali vynesenie dokumentov za trestné, už k nemu došlo. Navyše nezabúdajme, že Kaliňák v opozícii tvrdil, že vynášanie tajností s cieľom poukázať na porušovanie zákona je chránené ústavou a nemôže byť ani náhodou považované za trestné.
Skúsme si to teda zhrnúť – polícia nemiestne tlačí na novinárku, aby porušila zákon, len aby mohla naťahovať človeka, ktorý sa zrejme pokúsil poukázať na porušovanie zákona v tajných službách. Tieto tajné služby sú v podstate nekontrolovateľné, lebo parlamentné výbory sú bezzubé a aj tak v nich má väčšinu Smer. A na Generálnej prokuratúre sa doteraz venoval agende človek, ktorý s tajnými minimálne v minulosti spolupracoval.
Že sa vás to netýka? Súčasný škandál britských a amerických tajných služieb ukazuje, že dokážu sledovať v podstate každého. Skúsme teda skrotiť aspoň tých vlastných. Môže sa totiž stať, že o chvíľu sa vás už Skuhra s kolegami nebude musieť nikdy pýtať s kým a prečo sa stretávate. Bude to vedieť.
Čítajte ďalšie komentáre:
Slovensko bude útočiť v kyberpriestore. Nič iné sme nepotrebovali, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Miloš Zeman sa zhora snaží budovať novú českú ľavicu, o ktorú by sa mohol oprieť aj v parlamente, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Pravica berie výber prezidentského kandidáta veľmi ľahkovážne. Slovenský prezident by pritom mal v podobnej situácii, aká je teraz v Česku, ešte silnejšie postavenie, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
