Komentátor denníka SME Lukáš Fila si zvolil nesprávne východisko, ktoré ho doviedlo k nesprávnemu záveru. „Galkove prešľapy boli vážne a dokonca aj medzi tými saskármi, čo ešte neodišli, nájdete takých, podľa ktorých by už nikdy nemal mať žiadnu funkciu. Ale podozrenia z tunelovania v hodnote miliónov eur sú rovnako hrozivé,“ napísal Fila.
Po prvé, novinárov, sekretárku a ďalších ľudí som neodpočúval ja, ale boli na nich nasadené informačno-technické prostriedky na základe autonómneho rozhodnutia Vojenského obranného spravodajstva, ktoré malo na každé ich nasadenie súhlas sudcu.
Po druhé, po obsahovej stránke boli príčiny ich nasadenia vážne - únik utajovaných skutočností, podozrenie z porušovania vojensko-hospodárskych záujmov krajiny a podobne. A do médií zároveň prúdili informácie zo živých spisov, ktoré obsahovali intímne, osobné informácie a nikdy nemali byť medializované. Osobe, ktorá to vyniesla, ako aj oným médiám, to zazlievam dodnes. Ospravedlňovanie tohto konania verejným záujmom pokladám za falošné.
Tvrdenie o mojich prešľapoch Lukáš Fila oprel o nemenovaných členov SaS, podľa ktorých by som už nikdy nemal mať žiadnu funkciu. Tento argument je rovnako nekorektný, ako keby som ja tvrdil, že niektorí novinári v SME si myslia, že by sa mal Fila venovať skôr organizačnej práci v redakcii ako písaniu komentárov.
Po tejto príprave dospel k záveru, že podozrenia z tunelovania sú rovnako hrozivé ako moje prešľapy. Dať na jednu úroveň legálne nasadenie informačno-technických prostriedkov, na ktoré som nikdy nevydal žiaden pokyn, so škandálom tunelovania vojenských tajných služieb a následného zahladzovania stôp, je buď absolútne nepochopenie skutočných hrozieb, alebo zlomyseľnosť.
(Autor je bývalý minister obrany SR)
Autor: Ľubomír Galko
