Pred šesťdesiatimi rokmi vypustil na svojej dači dušu Josif Vissarionovič Stalin. Umieral v mukách, nik sa neodvážil otvoriť dvere, spoza ktorých tri dni nevychádzal – tak sa mu vypomstila vláda strachu, ktorou tyranizoval svoju ríšu, kým žil. Tri roky trvalo, kým sa nový vládca Nikita Sergejevič Chruščov odhodlal odhaliť Stalinove zločiny a Stalinova éra dostala potom – na jar roku 1956 – meno „obdobie kultu osobnosti“.
Bolo to zavádzajúce – každý vedel, že Stalin bol hlavou obrovskej chobotnice, ktorá takto šikovne zvalila všetku vinu iba naňho. Ani Chruščov nebol anjel – už na jeseň 1956, keď poslal tanky do Budapešti, sa zachoval po stalinsky. No predsa sme slová „kult osobnosti“ používali aj potom – vždy, keď sme bránili svoj kúsok slobody proti nejakému reinkarnovanému Stalinčekovi.
