Niektorí Rómovia sa naozaj vyhýbali práci. Ale len malá časť

Namiesto hlúpych integračných programov by pomohla dobrá vôľa. Ťažkosti Rómov nemôžeme riešiť bez ich zakomponovania do riešenia súvisiacich problémov.

Európska komisia opäť vyzvala Slovensko, aby zlepšilo postavenie Rómov v spoločnosti. Nie sme v tom sami, takmer rovnaké výzvy dostávajú aj Maďari, Bulhari, Česi a najmä Rumuni.

Mimochodom, Rumunov v apríli minulého roku vyťahala za uši aj Hillary Clintonová, ktorá pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov odovzdala pozdrav od samotného prezidenta USA Baracka Obamu.

Názor sa nepodarilo vymeniť

Riešiť však napríklad problematiku zamestnanosti nie je vôbec jednoduché, zvlášť nie v tomto období. Zamestnávať Rómov bolo náročné aj za socializmu, keď sme sa všetci museli povinne mať dobre.

Podniky ako Slovnaft, Priemstav, ale aj iné jednoducho vyhlásili, že občanov cigánskeho pôvodu zamestnávať nebudú. Na päťdesiate roky 20. storočia veľmi odvážne vyhlásenie! A to si vyžadovalo aj odvážnu odpoveď. KSČ poverila svoje základné organizácie úlohou vymeniť vedeniam podnikov názor. Ak sa to nepodarí, zasiahne ústredný výbor a vymení v závode celé vedenie!

Podniky teda neradostne vítali svojich nových zamestnancov a Rómovia takému privítaniu adekvátne odpovedali. Z práce odchádzali, v Bratislave napríklad radšej vyhľadávali brigády u bulharských pestovateľov zeleniny.

Obľúbenou fintou bolo simulovanie očnej choroby trachóm, na ktorú Rómovia záhadne ochoreli vždy v polovici mesiaca (po odpracovaní polovice mesiaca totiž vznikol nárok na rodinné prídavky, potom si stačilo nasypať do očí trochu čierneho korenia, alebo potrieť cibuľou a péenka bola istá).

Neskôr sa rozmohlo vybavovanie invalidných dôchodkov, tie potrebovali predovšetkým rómski priekupníci. Tí ani tak nestáli o štátnu kasu (nebola štedrá ani vtedy), ako skôr o priestor na svoje obchodovanie. Títo invalidní dôchodcovia pracovali viac ako ktokoľvek vo fabrike, zháňať tovar a nenápadne ho po uliciach ponúkať – nebolo nič pre lenivcov.

Zdalo by sa, že Rómovia sa práci vyhýbali, ako len mohli, to však bola pravda len z malej časti. Mnohé socialistické kolektívy sa snažili život Rómom osladiť tak, ako sa dalo, preraďovali ich na najťažšie a najmenej platené práce, vyčleňovali im šatne i priestory na odpočinok, atmosféra bola často napätá až neznesiteľná.

Nemožno sa čudovať, že Rómovia sa takému prostrediu vyhýbali. Štát vo veci zasiahol nariadením, podľa ktorého bolo možné Rómov prepustiť z práce iba so súhlasom odboru pracovných síl príslušného národného výboru.

A začalo sa prevychovávať, osvetovo pôsobiť, školiť. Vtedy práve tak ako dnes.

V porovnaní so súčasnosťou mali štát a strana oveľa silnejšiu pozíciu v ekonomike a nedá sa povedať, že by to nepomohlo. Nariadeniami, príkazmi aj vyhrážaním mnoho docielili, nepodarilo sa však vytvoriť dobré vzťahy. A to sa naplno ukázalo po novembri '89.

Platí, ale márne

Európska únia pristupuje k problémom Rómov podobne. Nenariaďuje, len vyzýva. Aj financuje, ako sa však zdá, márne.

Ak by to ľudomilní európski komisári s integráciou Rómov mysleli naozaj vážne (a tak sa naozaj tvária), potom by mohli začať uvažovať o tom, ako na Slovensku oživiť práve tie odvetvia, kde sa môžu uplatniť aj pracovné sily s nízkou kvalifikáciou. Mám na mysli predovšetkým poľnohospodárstvo. Dovoz nekvalitných potravín nás trápi už dosť dlho nato, aby sme ho začali riešiť možno spolu s takzvanou rómskou otázkou.

Chce to len dobrú vôľu, namiesto hlúpych integračných programov dotovať hydinárne, farmy, družstvá. Zamestnať v nich Rómov a produkovať pre náš domáci trh kvalitné potraviny.

Ak chceme naozaj docieliť integráciu rómskeho obyvateľstva v Európe, nemôžeme to robiť neintegrovane, teda bez zakomponovania takzvanej rómskej problematiky do riešenia iných problémov.

Ak sa nevyberie Európska únia touto cestou, budú jej výzvy len mlátením prázdnej slamy a mrhaním peňazí európskych daňovníkov.

(Autor je kultúrny antropológ, romista)

Ohlásenie prezidentskej kandidatúry Pavla Hrušovského vojde do dejín marketingovej komunikácie, píše Lukáš Fila

Čítajte komentár (piano) >>

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.

Keď sa premiér a minister financií pred vyše rokom ujali svojich postov, dali verejný sľub, že s deficitom verejných financií budú bojovať, myslí si František Múčka

Čítajte komentár (piano) >>

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.

Kým na mesto kultúry je pod Dómom sv. Alžbety vyhradený jeden rok, mestom dlhov sú Košice takpovediac kontinuálne, píše Peter Schutz

Čítajte komentár (piano) >>

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.