Končí sa najbúrlivejší školský rok v modernej histórii slovenského školstva. Na prvý pohľad sa zdá, že okrem nepatrnej korekcie učiteľských platov sa v stojatých školských vodách nič nezmenilo. No nie je to celkom tak.
Učitelia sa síce vrátili späť za katedry, nie však takí istí. Sú sebavedomejší a nechýba im odhodlanie aktívne sa zasadiť za zlepšenie svojho školského životného prostredia. Prvým hmatateľným výsledkom ich aktivity je zvýšený záujem spoločnosti a médií o školstvo a prebiehajúcu verejnú diskusiu.
Situáciou v slovenskom školstve sa dokonca začal vážne zaoberať aj parlament i samotné ministerstvo. Síce až po štrajku učiteľov a na odporúčanie OECD, no predsa. Minister zriadil Radu pre systémové zmeny a na požiadavku parlamentu začal pripravovať návrh systémových zmien.
Bohužiaľ, už samotné zloženie rady dávalo tušiť, že pripravované zmeny nebudú mať ambíciu, aby sa stali základom na celospoločenský konsenzus s podporou širokého politického spektra. V rade nenašli priestor ani zástupcovia riaditeľov základných a stredných škôl, ani učitelia z týchto škôl, rodičia či opozícia. Sympatické bolo, že do nej prizvali zástupcov študentov a finančných odborníkov.
