Nepoznám výstižnejší obraz našej situácie než známu televíznu reklamu na osviežovač vzduchu.
Celú miestnosť prešpikujú zamaskovanými odpadkami a iným svinstvom a zapnú zázračný prístroj. Pokusné osoby si po vstupe do izby nevedia vynachváliť svieži, priam vysokohorský vzduch a v extáze dýchajú čo najhlbšie.
Nie je však prirodzený zápach normálnejší než permanentne nanucované umelé dýchanie?
Aby sme z ustavičného presviedčania, že sa pohybujeme v čistom ozóne a všetko je presne naopak, než vidíme vlastnými očami, nakoniec neskončili na psychiatrii.
