Včerajší text o Redingovej a PRISM ešte ani nevyletel z počítača a špehovacia aféra NSA prerástla do podstatne väčšieho kalibru.
Odpočúvanie diplomatov Únie a nabúranie sa do ich počítačov je mimoriadne nešťastný počin amerických špiónov. Teda, ak sa informácie Der Spiegel a The Guardian ukážu ako pravdivé. To stále nevieme a pochybnosť má zrejme i Európska komisia, ktorá svoje odsudzujúce stanovisko istila podmieňovacím spôsobom „ak sa to potvrdí“.
Vajatanie ministra zahraničných vecí USA, ktorý sa zmohol akurát na sľub, že „sa na vec pozrie“, je príznakom, že veľa toho nevie ani on. Iste sa nedá vylúčiť, že John Kerry sa hrá na hlúpeho. Pravdepodobnejšie však je, že NSA podobne ako iné špeciálne služby je štát v štáte. Ich charakteristickou črtou je, že pre delikátnosť svojho poslania sú zbavené kontroly, takže skôr-neskôr samy seba pustia z reťaze.
