Píše holandský spisovateľ Ian Buruma
Kto by si to bol ešte nedávno pomyslel? Brazílčania protestujú pred futbalovými štadiónmi proti tomu, že ich krajina na budúci rok hostí majstrovstvá sveta – a to dokonca aj vtedy, keď ich národný tím rozbije Španielsko vo finále Pohára konfederácií.
Je to ako keby katolíci protestovali na Námestí sv. Petra proti tomu, aby bol zvolený nový pápež.
Strata vášne?
Podobne ako je pre Francúzov národnou pýchou ich kuchyňa, Brazílčania majú futbal.
Bez ohľadu na ekonomické, rasové či politické rozdiely, všetci Brazílčania sú nadšení, že majú najlepšie mužstvo na svete, ktoré štyrikrát vyhralo majstrovstvá sveta a prináša do tejto hry stále niečo nové.
Takže to, že v tejto krajine sa okrem majstrovstiev za 13 miliárd dolárov uskutoční v roku 2016 aj letná olympiáda, vyzerá logicky. Rio de Janeiro je miesto, kam futbal patrí.
Tak čo sa stalo 19-ročnému mladíkovi, ktorý povedal reportérom: „Nepotrebujeme majstrovstvá sveta, potrebujeme vzdelanie, lepšiu zdravotnú starostlivosť, ľudskejšiu políciu".
Mnohí jeho krajania to cítia rovnako. Stratili zrazu milióny z nich vášeň pre hru?
Ak je to tak, tak to nie je hra samotná, ktorú opustili, ale skôr ten typ hry, ktorou sa futbal stal: miliardový biznis, prestížna vec pre pochybných plutokratov, extravagantná zábavka pre skorumpované vlády a medzinárodné športové organizácie.