Politici môžu prezentovať odlišné pohľady na niektoré funkcie štátu. Je skutočne na verejnú diskusiu, do akej miery má štát zasahovať do ekonomiky, prípadne ako intenzívne má podporovať kultúru, vzdelávanie, zdravotníctvo alebo ochranu životného prostredia.
Na bazálnu funkciu každého zvrchovaného štátu – zabezpečenie ochrany vlastného obyvateľstva pred vonkajším i domácim nebezpečenstvom – by mala mať celá politická elita, a to bez ohľadu na ideologické alebo stranícke zaradenie, rovnaký názor.
Charakteristický znak
Predpokladajme, že slovenskí politici sa vedia zhodnúť na predstave vonkajšieho nebezpečenstva a spôsoboch, ako k nemu pristupovať. Otázne ostáva, čo si predstavujú pod pojmom domáce nebezpečenstvo.
V konsolidovaných demokraciách ide zvyčajne o páchateľov trestných činov, v politickej rovine o teroristov alebo aktivistov pravicových a ľavicových extrémistických formácií. Lenže inak je na domáce nebezpečenstvo nazerané v autoritárskych režimoch, kde sú za kriminálnikov považovaní aj ľudia s názorom odlišným, ako je oficiálna ideológia. Dokonca sú v pozícii nebezpečnejších delikventov ako páchatelia z tretej nápravnovýchovnej.
Nazerať na verejne vyslovenú kritiku ako na nežiaduci a nebezpečný element podkopávajúci dôveryhodnosť vládnucej elity je charakteristickým znakom nedemokratických režimov. Ako je to teda na Slovensku?
