Téma zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a USA vonkoncom nie je nová. Najmä v začiatkoch volebných období amerických prezidentov sa vcelku pravidelne vyskytovala, aby vzápätí, po intervenciách lobistov, v tichosti zišla z očí aj agendy. Pred pondelňajším výkopom rokovaní o transatlantickom partnerstve v obchode a investíciách preto základná otázka znela takto: prečo by to teraz malo byť inak?
Núkajúca sa odpoveď, že tentoraz sa dostali až po rokovací stôl, čo je doteraz najďalej, ešte nič neznamená. Záujmové skupiny pripravené brániť si svoje piesočky už stoja v dlhom rade. Napríklad výnimku pre francúzsky audiovizuálny priemysel už sľúbila podporiť Európska komisia.
Pričom konfliktných oblastí je podstatne viac - či už sú to geneticky modifikované obilniny, normy v automobilovom priemysle, otvorenie trhu verejných obstarávaní. (Áno, to eldorádo korupcie a plytvania nazývajú trhom.)
