Je polnoc, deti spia, ja nespím – pracujem. Píšem článok. Robila som tak aj počas materskej, mala som šťastie, trafila som roky, keď mi bolo dovolené robiť to legálne. Ak som bola potom unavená, pomohol manžel, babky alebo som dospala cez deň. Nikto ma nenútil, len finančná situácia a pocit úplnej závislosti od iných. S tristo eurami na účte zrazu majú peniaze úplne inú hodnotu, štyridsať eur za recenziu (preklad, účtovníctvo, šitie...) je veľmi veľa (veľa plienok napríklad).
Dovolím si tvrdiť, že mojou prácou deti neutrpeli žiadnu ujmu, všetci sme tým len získali – ja som nestratila kontakty, pracovné návyky, bola som nútená sledovať, čo sa deje mimo, čítať knihy, aktualizovať softvér, pracovať aj na sebe, moje deti neboli pre mňa brzdou, iba ak inšpiráciou. Nestratila som kontakt s realitou. Po materskej som si hneď našla miesto vďaka tomu, že som vlastne pracovať nikdy neprestala. Lebo práca šľachtí - vravel to aj Bob Bobekovi.
