Leto, výber kníh na cestu. Chodím kníhkupectvom a pozerám na obálky. Otváram knihy a čítam. Na pultoch záveje severských detektívok Snehuliaci a ich okruh, za nimi knihy autorov, čo majú domy v Provence či Toskánsku a radi jedia a pijú. A píšu. Potom romány o bláznivých rodinách. Matkách, dcérach...
Ďalšia, ktorú beriem do ruky, je tiež na čoraz populárnejšiu tému – starnutie a Alzheimer. Arno Geiger - Starý kráľ vo vyhnanstve. Prečítam ju v intervale dvoch vlakov a troch staníc. „Nič nemôžeš robiť toľko, koľko chceš.“ Sťažuje sa starnúci otec a konštatuje, že život aj bez problémov nie je ľahký. Striedmy štýl autora v kombinácii s vrúcnosťou. A výroky ako: „Keby si len vedel. Ustavične musím veci prepájať. Ale chcem s tým už čoskoro prestať.“
Samozrejme, v kníhkupectve nemôžem obísť bestseller intelektuálov – 1913, leto jedného storočia od Floriana Illiesa.
