Peter Singer je profesorom bioetiky na Princetonskej univerzite
Zástancovia demokracie by si mali dobre rozmyslieť stíhanie ľudí, ako sú Julian Assange, Bradley Manning a Edward Snowden.
Vďaka Edwardovi Snowdenovi teraz viem, že ma americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) špehuje.
Využíva Google, Facebook, Verizon a ďalšie internetové a komunikačné spoločnosti na zhromažďovanie ohromných objemov digitálnych informácií, nepochybne vrátane dát o mojich emailoch, telefónnych hovoroch a platbách kreditnými kartami.
Nie som občanom Spojených štátov, takže je to celé úplne legálne. A aj keby som bol občanom USA, bolo by o mne možno beztak zachytené množstvo informácií, hoci by neboli priamym cieľom sledovacej operácie.
Mal by som sa nad takýmto narušovaním svojho súkromia rozhorčovať? Vstúpili sme s tridsaťročným oneskorením do sveta románu 1984 od Georgea Orwella? Sleduje ma Veľký brat?
Rozhorčenie necítim. Na základe doterajších poznatkov ma vec nevzrušuje. Je nepravdepodobné, že by mi niekto čítal e-maily alebo odpočúval hovory na Skype. Vzhľadom na objem digitálnych informácií, ktoré NSA zhromažďuje, by to bola nesplniteľná úloha.
Namiesto toho počítačové programy z týchto dát dolujú vzorce podozrivých aktivít, pri ktorých analytici tajných služieb dúfajú, že ich privedú k teroristom.
Postup sa príliš nelíši od zberu a analýzy dát, ktoré robí rad korporácií preto, aby na nás účinnejšie sústredili svoje reklamy, alebo ktoré nám predkladajú výsledky online vyhľadávania, aké s najväčšou pravdepodobnosťou chceme.
Kedy by som bol rozhorčený
Otázkou nie je, aké informácie vláda alebo firma zhromažďuje, ale čo s nimi robí.