i dovŕšili rokovania o ich vstupe do EÚ.
Maratónsky beh, ktorý sa začal v júni 1995 podaním našej prihlášky na členstvo v európskej pätnástke, sa blíži do cieľovej rovinky. Až sa tomu nechce veriť. Slovensko prežilo za ten čas mnoho politických peripetií. V roku 1997 náhle stratilo z dohľadu susedné krajiny z Visegrádskej štvorky. Dlho bojovalo o splnenie politických kritérií, ktoré boli pre ostatných uchádzačov samozrejmosťou. Až v roku 1999 sme sa mohli opäť postaviť na štart. Chrbty ostatných pretekárov boli už takmer v nedohľadne.
Postupne sa veci dostávali do normálnych koľají. V roku 2000 už posudok nebol o politických, ale o ekonomických deficitoch. Veľká motivácia odstrčeného kandidáta nás hnala dopredu. Pár dní pred zverejnením tohtoročného posudku s nesmiernym zadosťučinením počúvame slová komisára Verheugena, ktorý nás zaradil medzi kandidátov na čele pelotónu.
Našu časť dohody sme splnili. Teraz je na rade Európska únia. S blížiacim sa dátumom rozšírenia, aké pätnástka vo svojej histórii ešte nezažila, hustne aj atmosféra v Bruseli. O protirozširovacích náladách píšu novinári stále častejšie. A to sa v krátkom čase bude musieť EÚ dohodnúť na takej citlivej otázke, akou je prerozdelenie výdavkov z rozpočtu medzi budúcich 25 členov. V hre sú už len háklivé témy a tak sa chlieb bude lámať päť minút po dvanástej. Mnohým určite zhorkne v ústach z kompromisov zrodených pod politickým tlakom.
