Na oficiálnej rozvojovej pomoci sa za posledných 50 rokov všeličo zmenilo. Od svojho vzniku počas studenej vojny, keď členské štáty Výboru OECD pre rozvojovú pomoc uvoľňovali asi 60 miliárd dolárov ročne, sa recipientským (pomoc prijímajúcim) krajinám hovorilo „zaostalé“, „rozvojové“, „južné“ a naposledy „rozvíjajúce sa“.
V posledných rokoch sa objavujú pochybnosti, čo vlastne takúto krajinu definuje. Veľká Británia debatuje o tom, či ukončiť poskytovanie pomoci Indii, tretiemu najväčšiemu príjemcovi kapitálových tokov a domovine Tata Group, najväčšieho zamestnávateľa v britskom výrobnom priemysle. Krajiny eurozóny zase na Čínu ako dlhoročného príjemcu pomoci, ktorý drží vládny dlh USA v hodnote 2,5 bilióna dolárov, pozerajú s nádejou, že im pomôže prekonať ich vlastnú dlhovú krízu.
Navyše sa zmenili znaky na definovanie rozvoja a ohnisko politík sa posunulo k dobrej správe, transparentnosti, zodpovednosti a ľudským právam. Veľké stavebné projekty preto vystriedali iniciatívy zamerané na zlepšovanie zdravotníctva, školstva a rovnosti pohlaví.
Darcovské krajiny uviazli v dlhoch a stagnácii, zatiaľ čo niektoré recipientské ekonomiky oproti nim rastú päť až sedemkrát rýchlejšie.
