Píše Zuzana Wienk (1976), programová riaditeľka Aliancie Fair-play
Príbeh samostatného Slovenska je zdvihnutým prstom, ktorý by nás mal motivovať k nevyhnutnosti rozsiahlej reformy celého systému inštitúcií vymáhajúcich právo.
Prečo sme sa dvadsaťštyri rokov po zmene prinášajúcej silné politické ideály a osobnú slobodu dostali do tohto bodu? Prečo ani taký silný spis ako Gorila nemal potenciál priniesť energiu na hlbšiu reformu spoločnosti?
Ako je možné, že súdnictvo pripomína klan odtrhnutý z reťaze nesúci všetky znaky socialistického nepotizmu aj s jeho „kultúrou“ a štýlom?
Ako je možné, že ľudia v jeho vnútri tak dôsledne pošliapali vlastnú integritu aj hrdosť a tak ľahko ju vymenili za mlčanie a doživotnú rentu? Ako je možné, že sa ušľachtilý zápas za oslobodenie spod politickej kontroly zvrhol na vybudovanie nepreniknuteľnej pevnosti bez zásad a zodpovednosti? Vysvetlení je viacero, ponúknem jedno z nich.
Každá zmena môže byť korisťou
Nežná revolúcia priniesla paradigmatickú zmenu spoločnosti a vyžiadala si rozsiahlu prestavbu práva, ale aj morálky. Táto zmena mala nastať s rovnakým ľudským potenciálom, aký desaťročia čelil neslobode.
