Píše Matúš Mišík z Katedre politológie UK
Ak má plánovaný ropovod Schwechat - Bratislava naozaj zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska, mala by jeho stavba pokračovať rýchlejšie. Nie je však jasné, či lepšej bezpečnosti naozaj poslúži.
V prípade ropovodu Schwechat - Bratislava sa ukazuje, že na Slovensku nemáme jasne stanovené priority a keď príde ku konfliktu niekoľkých záujmov, cesta sa hľadá len ťažko. Pozitívom však je, že o téme sa diskutuje a bude sa aj naďalej.
Možno by sa zdalo, že diskutovať o dôležitých spoločenských otázkach je úplne normálne a nemá zmysel to považovať za niečo výnimočné. Opak je však často pravda. Minimálne v oblasti energetiky, ale pravdepodobne aj pri ďalších dôležitých témach, sa často veci robia ešte predtým, ako sa o nich začne verejne diskutovať. A následná hypotetická diskusia veľa nepomôže. Avšak v prípade plánovaného ropovodu Schwechat - Bratislava je tlak zo všetkých strán natoľko silný, že od septembra je plánovaná široká celospoločenská diskusia.
Obľúbený argument bezpečnosť
Prepojenie ropovodov medzi Slovenskom a Rakúskom má zvýšiť našu energetickú bezpečnosť. Aspoň to tvrdia zástupcovia ministerstva hospodárstva a firmy Transpetrol, využívajúc tento v poslednom období veľmi obľúbený argument na podporu jeho výstavby. O tom, či je to naozaj tak, alebo tento ropovod má mať iný primárny účel, teraz nebudem polemizovať.
Proti tomuto návrhu sa postavila pomerne široká opozícia. Najskôr, keď mala ísť trasa cez Žitný ostrov, to boli predovšetkým občianski aktivisti, ktorí hovorili o potrebe ochrany tohto špecifického územia, ako aj jeho vodných zdrojov, ktoré sú v našom regióne jedinečné. Neskôr, keď z pôvodných desiatich trás ropovodu na našom území boli vybrané dve, ktoré majú ísť cez Bratislavu, pridali sa k aktivistom aj predstavitelia mesta a župy.
Vynára sa niekoľko zaujímavých bodov, na ktoré by som rád poukázal. Po prvé, ak je naozaj nevyhnutné, aby ropovod zvýšil energetickú bezpečnosť Slovenska, tak by mala byť diskusia o ňom omnoho intenzívnejšia, aby sa čo najskôr našla výhodná alternatíva a mohlo sa začať s jeho výstavbou. Posledné roky sú však skôr naplnené občasnými vyhláseniami, zmenami v plánoch a len limitovanou diskusiou.
Podcenenie energetickej bezpečnosti sa nám už vypomstilo v roku 2009, keď nám prerušili dodávky zemného plynu, a v súčasnosti platná zmluva na dodávku ropy cez ropovod Družba sa končí už budúci rok. Čo bude po tomto dátume, zatiaľ ešte s určitosťou nevieme, ale je lepšie mať vopred pripravený plán, hlavne keď sa objem prepravovanej ropy cez tento ropovod znižuje.
Ujasniť si priority
Po druhé, ukazuje sa, že vláda nemá jasne stanovené priority, ktoré by stanovovali poradie dôležitosti jednotlivých oblastí. Na jednej strane hovorí o bohatstve, ktoré máme v podobe pitnej vody na Žitnom ostrove a ktoré chce chrániť, na druhej strane bol potrebný tlak neziskových organizácií, aby sa zmenilo trasovanie ropovodu z tohto územia na iné. Určiť jednu z týchto dvoch oblastí ako nadradenú druhej by nebolo správne, no mať pripravené kvalitné argumenty a alternatívy by malo byť samozrejmé.
Súčasný návrh ministerstva životného prostredia na zdanenie vývozu vody zo Slovenska vo výške 40 percent pôsobí vo svetle histórie tohto ropovodu tak trochu zvláštne.
Po tretie, v súčasnosti dve hlavné alternatívy ropovodu vedú cez zastavanú časť Bratislavy, proti čomu sa zdvihla vlna kritiky. Politickí oponenti spojili sily, hlavné mesto nachádza spoločnú reč s bratislavskou župou v otázkach odmietania ropovodu cez zastavané územia.
Existujúce alternatívy obchádzajúce Žitný ostrov aj Bratislavu majú podľa ministerstva hospodárstva hlavnú nevýhodu v tom, že sú omnoho dlhšie, a teda aj drahšie. A hoci už ministerstvo hospodárstva pripustilo možnosť diskutovať aj o trase vedúcej cez Karpaty, pripomenulo aj to, že táto trasa je finančne náročnejšia a otázny je aj súhlas rakúskej strany, ktorá na projekte spolupracuje.
Tém, ktoré sa vynárajú v súvislosti s týmto ropovodom, je určite viac. Hlavná otázka by však mala znieť, či je ropovod skutočným prínosom pre našu energetickú bezpečnosť. Ak bude táto otázka zodpovedaná, môžeme sa následne venovať ďalším.
Stratové Mochovce
Náročnosť dnešnej situácie pomerne jasne ilustruje, že rozhodnutia v energetike sú dlhodobého charakteru a ak sa do úvahy berú len pozitívne vyhliadky do budúcnosti, nemusia mať tieto rozhodnutia dobrý koniec. Napríklad paroplynová elektráreň v Malženiciach, ktorú postavili v období nízkej ceny za plyn a vysokej ceny za elektrinu, pre jej nerentabilnosť v októbri zakonzervujú. Pravdepodobne z rovnakého dôvodu sa predlžuje výstavba Mochoviec, ktoré by po spustení produkovali stratu.
Verejná debata, ktorá už v súčasnosti prebieha medzi odporcami a zástancami ropovodu Bratislava – Schwechat a ktorá sa má rozšíriť na jeseň, je významná práve z tohto dôvodu. V diskusii sa totiž môžu vynoriť mnohé argumenty za a proti a len ich kvalifikovaným zvážením môže dôjsť k výhodnému riešeniu.
Naše ministerstvá majú dostatočné kapacity spraviť takéto rozhodnutie aj bez verejnej diskusie, no len ona môže ponúknuť iný uhol pohľadu a alternatívne argumenty. A práve v tom tkvie hlavná výhoda verejnej diskusie – dokáže ponúknuť široké spektrum argumentov a dopomôže ku kompromisnému riešeniu. Tieto dve veci sú bez nej len ťažko dosiahnuteľné.
Čítajte ďalej:
O najhoršej počítačovej hre na svete píše Tomáš Bella
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prezident aj premiér sa zosmiešnili, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V batoľati raz možno nájdu ďalšiu vzdelanú, dobre vychovanú a zodpovednú hlavu štátu, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Jahnátek prevziať kontrolu nad predajom pôdy, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Matúš Mišík
