Školský vzdelávací systém, v ktorom má literatúra medzi umeniami dominantné postavenie (povinne sa vyučuje od základnej školy až po maturitu), nevenuje umeniu čítať takú pozornosť, aká zodpovedá faktu, že najvlastnejším predmetom literatúry je umelecký text. Dôvody tohto stavu sú už roky známe a diskutované, no stále nemenné. V krátkosti sa príčiny tejto situácie dajú zhrnúť do konštatovania, že v škole sa neučí literatúra, ale o literatúre, že v nej trvalo, aj v období internetu, funguje ľahko overiteľný vedomostný, faktografický a encyklopedický verbálny model, potrebný na to, aby sa ním nasycovali inšpekčné a hospitačné kontroly, maturity či štátne záverečné skúšky.
Keby sa pristúpilo k vyučovaniu literatúry ako k umeniu čítať, zabralo by to veľmi veľa času a prinieslo spočiatku minimálny vedomostný efekt. Šlo by totiž o extrémne pomalý proces, v ktorom by sa v texte muselo kriticky zhodnocovať každé slovo, každý detail, ale i štruktúra celku v jej tematickom, kompozičnom a jazykovom uspôsobení. Dôkladný, kvalifikovaný, hodnotovo hierarchizovaný pohľad na vybrané texty by však poslúžil na podobné čítanie iných textov, ba – trúfam si povedať – akéhokoľvek textu. Tí, čo by prešli takýmto školením a majú prirodzené predpoklady vnímať umenie ako umenie, by si potom z celkom inej, vnútornej pozície osvojovali aj vedomostnú kultúru, ktorú väčšina študentov pri terajšom systéme získava z donútenia a zvonku, bez hĺbkového poznania textovej situácie. Aj tu platí zásada, že ak človek niečomu porozumie a začne ho to baviť, má tendenciu svoju záľubu obohacovať novými a novými informáciami (vedomosťami).
Priznám sa však, že to, čo tu hovorím, je do značnej miery utópia. Pravda, utópia, poukazujúca na veľmi nepriaznivú skutočnosť, lebo bez umenia čítať, bez schopnosti diagnostikovať text ako hodnotu alebo jej opak sa stáva literatúra tým, čím by bola medicína bez schopnosti diagnostikovať zdravotný stav pacienta.
A na záver ešte jedna poznámka: K umeniu čítať môže pri predpoklade, že mu to dovolia učebné osnovy, viesť svojich študentov iba pedagóg, ktorý má múzické dispozície. Prítomnosť alebo neprítomnosť takýchto dispozícií sa však u uchádzačov o vysokoškolské štúdium literárneho charakteru nezisťuje ani nikdy nezisťovala.
