Ťažko sa zapisujú hláskami – sú to akési „ee“, „ehm“, „um“, „uuhm“. Vo všeobecnosti sa považujú za pomocné barličky a vnímajú sa negatívne – ako prejav nepripravenosti, neistoty v téme, nervozity, aj ako prejav klamania. Kto často ehmká a uhmká, zvykne sa hodnotiť ako nedobrý rečník, nepripravený žiak, nedôveryhodný odborník.
Vedci, ktorí skúmajú zvukovú stránku jazyka, však na tieto prvky v reči nazerajú inak.