Dá sa existovať bez minulosti? Dá. Jestvujú celé kolektívy, zoskupenia, dokonca až národy, ktoré to hravo zvládnu.
Praktizujú presentizmus, teda prítomnosť a minulosť reflektujú maximálne tak pár týždňov „tomu nazad“, ako sa voľakedy zvyklo hovorievať.
Tento postoj veľmi presne vystihuje veta zo Švandrlíkových Čiernych barónov, „čo bolo bolo, terazky som majorom“.
Z nej jasne vyplýva, že rozhodujúca je prítomnosť, momentálny stav. Čo momentálnemu stavu predchádzalo, je mimo hry, je to za nami, netreba sa tým zaoberať, pretože z toho, čo bolo, nič nevyplýva. Tak rozmýšľajú revolucionári, či už ozajstní, alebo falošní (niekedy sú na nerozoznanie).
