Poodhalený model znárodnenia zdravotného poistenia trpí zásadnou ústavnou chybou – štát nevysvetlil, prečo je lepším správcom ako súkromníci.
Nie, zázraky sa nekonajú. Ak sa pred pár mesiacmi na tomto mieste písalo, že nikto nedokáže napísať zákon o znárodňovaní zdravotných poisťovní tak, aby nebol v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu, tak uniknuté časti chystaného predpisu to len potvrdzujú.
Problém ostáva stále ten istý – verejný záujem, ktorý tvrdohlavo ostáva v rozpore s politickými záujmami Smeru.
Pri pokusoch o znárodnenie ho štát bude musieť dokazovať dvakrát. Najprv pri obhajobe samotného zákona.
Totálne prekopanie systému zdravotného poistenia je totiž obrovským zásahom do súčasného stavu – do práv poistencov, ktorým zmizne možnosť voľby, do práv firiem, ktoré sa pri investovaní spoliehali na to, že štát bude dodržiavať pravidlá, ktoré sám zadefinoval, do postavenia nemocníc aj zdravotníkov.
Ako Smer obhajuje potrebu zmeny? Zverejnená časť dôvodovej správy k novému zákonu je slabá. V jednej - dvoch vetách spomína ústavné právo na ochranu zdravia a povinnosť štátu zabezpečiť bezplatnú starostlivosť a tvrdí, že „na splnenie tejto povinnosť je potrebné, aby štát mal možnosť získať nevyhnutný majetok a vylúčiť iné subjekty z dispozície s týmto majetkom na iný ako verejný účel“.
Presne túto fintu skúšali aj pri zákaze zisku zdravotných poisťovní. Už vtedy bolo hlavným argumentom to, že všetky peniaze by mali ostať v zdravotníctve, lebo potom bude fungovať lepšie. A už vtedy im súd povedal, že všeobecné tvrdenie nestačí.
Efektivita bola totiž hlavným argumentom, aj keď súkromníkov na trh púšťali. Ak ich chce teda niekto obmedzovať (nieto ešte vyháňať), musí jasne povedať, prečo zrazu neplatí, že snaha súkromníkov dosiahnuť zisk vytvára tlak na lepšie a účelnejšie vynakladanie verejných zdrojov.
Až keď sa podarí presvedčivo dokázať, že firmy sú prekážkou efektivity, a nie jej motorom, bude sa dať z ústavného hľadiska rozmýšľať o zhabaní ich majetku. Ale kde je taká analýza? Nikto tu presvedčivo nedokázal ani škodlivosť súkromníkov u nás, ani súvis medzi kvalitou zdravotníctva a počtom poisťovní vo svete.
Druhý bod, kde bude treba dokazovať verejný záujem, bude pri samotnom vyvlastňovaní. Pri rozhodovaní o stavbe diaľnic na súkromnom Ústavný súd povedal, že verejný záujem nemôže byť daný samotným zákonom, ale musí sa posudzovať v každom jednotlivom prípade a vždy musí existovať šanca, že vyvlastňovanie sa skončí aj v prospech súkromníka.
Štát by tak mal dokazovať aj Dôvere, aj Unionu, ako každá z nich konkrétne škodí efektivite zdravotníctva.
Ale nič také sa podľa zverejnených ustanovení neplánuje. Naopak, vytrvalo sa ide podľa schémy, že ak niekto neprijal ponuku predať akcie dobrovoľne, tak o ne skrátka príde.
Podstatou sporu o poisťovne nie sú nejaké právne formality. Podstatou je, či sa má politika a právo robiť na základe racionálnych argumentov, alebo ideologických predsudkov, viery a čarov s paragrafmi.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Lekárom sa plnia ich sny, píše František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Plyn je hlavnou útočnou zbraňou Ruska v geopolitickom zápase, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kaliňákovi ľudia idú proti sľubom vlastného šéfa, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
