Prezident je vrcholná politická funkcia, ktorá je v parlamentnej demokracii kompetenčne síce slabšia od predsedu vlády, no má mnohostranný vplyv na vnútornú politiku i zahraničné smerovanie krajiny.
Nezávisle od toho, čo hovorí Polis a čo Focus, aj na Slovensku – ak chceme byť normálni – sa teda hľadá osobnosť, ktorá už zažila politickú zodpovednosť a obstála v nej aspoň na tú trojku. Bolo by fajn, keby sa taká našla.
Klasický slovenský paradox je, že na kandidátovi, ktorý najlepšie spĺňa toto kritérium, je nalepených aj najviac záťaží, ktoré ho ak nie diskvalifikujú, tak razantne limitujú jeho voliteľnosť.
Prečítajte si tiež:
Čarnogurský bráni Tisa kultúrou, kritizuje niektoré jeho kroky
Ján Čarnogurský obstál ako disident, ako predseda vlády i ako minister. (V princípe, isteže sa dá zadrapiť do jednotlivostí.) Ale čo s ním, ak namiesto snahy o „historický“ kompromis s „mainstreamom“ (voči ktorému sa ako posadnutý vymedzuje) – ak už chce byť tým prezidentom – dáva deň za dňom ďalšie dôkazy, prečo ním nemá byť?
Je pekné od Čarnogurského, ak postup „slovakštátu“ proti Židom označuje za „zločinný“. Ešteže tak. Ale debata, že „všetka kultúrna a umelecká elita prerazila vtedy, za prvej Slovenskej republiky“, je presne totožný pokus o obhajobu niečoho, čo sa dá len odsúdiť ako celok, ako okrídlené „áno, Hitler bol zlý, ale nezamestnanosť za neho nebola“.
Je priveľa žiadať, že hlava ústavnej demokracie nesmie trpieť žiadnou formou nostalgie k akejkoľvek totalite?
Nemusíme milovať dúhové pochody, ani autorovi tohto textu nechýbajú. Ale chváliť ruský zákon o zákaze propagácie homosexuality je ďalší závan nebezpečného myslenia. Tentoraz si osobuje právo odnímať základné slobody, napríklad zhromažďovania, len na základe „ochrany hodnôt“, ktoré on, Čarnogurský, považuje za hodné ochrany.
Osobnou tragédiou Čarnogurského, ktorá by z neho urobila v kresle prezidenta bezpečnostné riziko, je geopolitická slepota. Zo svojho citového, zamilovaného vzťahu k Rusku urobil zahraničnopolitickú doktrínu, ktorej naplnenie by v najtemnejších scenároch vrátilo Slovensko späť do zóny neslobody.
Najlepšie na celom je, že Čarnogurský si o sebe myslí, že geopolitike rozumie, pričom „hlúpa“ je slovenská pravica, lebo sa s Ruskom nezbližuje.
Čítajte ďalšie komentáre:
Pointa jednej poisťovne je na Cypre, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Českou budúcnosťou je ústavná väčšina ľavice, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Veľmocou v transparentnosti sme len na papieri, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
