Koaličná zmluva je na svete a je už aj podpísaná. Štyrom novým a staronovým koaličným stranám, ktoré sa medzičasom dokázali dohodnúť aj na rozdelení postov vo vláde, už teda nič neprekáža, aby sa po vymenovaní prezidentom na budúci týždeň ujali výkonu moci. Tézy programového vyhlásenia, fungovanie koalície, parlamentné posty pre koalíciu a opozíciu sú dohodnuté a rozdelené. Všetko išlo rýchlo a ľahko. Ako po masle.
Dôvodom takejto rýchlosti môže byť fakt, že strany, ktoré budú tvoriť vládu, sú si dosť programovo blízke. Presnejšie bude asi tvrdenie, že sú si programovo najbližšie z tých, ktorým sa podarilo dostať po voľbách do parlamentu. Táto skutočnosť by mohla byť pre novú vládu výhodou. Neponesie už v sebe skrytú rozbušku s názvom SDKÚ, ktorá morila a oslabovala jej predchodkyňu. Taktiež sa pošťastilo vyhnúť priam časovanej bombe typu Migašovej-Koncošovej SDĽ či Hamžíkovej mŕtvej SOP.
Mikuláš Dzurinda sa už nemusí biť so ,,svojimi“ z SDK, ktorých dobehol a oni sa potom museli biť o holé prežitie na politickej scéne, čo iste neprospievalo vládnutiu. Nemusí so zatajeným dychom čakať na reprízu toho, ako ho bývalí koaliční partneri Migaš a Hamžík podviedli pri napĺňaní vládneho programu, čo on vyriešil nakoniec tak, že sám podviedol svojho najvernejšieho partnera vo vláde - SMK.
