Smrť si po 98-ročného Lászlóa Csatáryho prišla skoro i neskoro zároveň.
Neskoro preto, že za hrôzy, ktoré podľa očitých svedkov spôsobil za vojny v košickom gete, by sme mu dopriali len to najhoršie, a nie desiatky rokov pokojného života pod cudzou identitou v Kanade a Budapešti.
Skoro preto, že napriek všetkému existovala reálna šanca, aby si na sklonku života vypočul rozsudok, nech už by bol v akomkoľvek nepomere k jeho skutkom.
Po jeho objavení, začatom či prerušenom procese i po jeho smrti treba napísať vždy to isté. A to, že každý páchateľ zločinov proti ľudskosti, hoci sa stali aj pred sedemdesiatimi rokmi, by mal skončiť za mrežami – čo i len obrazne, pretože títo krutí starci si svoj trest nakoniec odkrútia v domácom väzení (a oslávia tu ako pred dvoma týždňami Erich Priebke v kruhu rodiny stovku). V tomto veku už nejde ani tak o odplatu, akokoľvek by si ju zaslúžili, a už vôbec nie o nejakú prevýchovu.
Ide skôr o výstrahu, že spravodlivosť by raz mohla dobehnúť každého, kto sa na podobných zverstvách podieľal, o odkaz pre popieračov holokaustu či o pripomienku, že to, čo je napísané v zákonoch, nie je automaticky morálne a že aspoň takéto činy sa nedajú zrelativizovať tvrdením, že hranica medzi dobrom a zlom je nejasná.
Csatáryho príbeh však upozorňuje na množstvo prípadov, ktoré európsku snahu vyrovnať sa s minulosťou skutočne relativizujú. Tisícky iných – dozorcov z koncentračných táborov, príslušníkov SS, kolaborantov z obsadených či spriatelených krajín ako napríklad Slovensko – dožili aj bez hrozby odhalenia, o procese a treste nehovoriac. O spravodlivosti pre dozorcov z komunistických lágrov tiež nemôže byť reč.
Veľavravné je tiež, že spokojného starčeka Csatáryho pre verejnosť neobjavili maďarské či slovenské orgány, ale britský denník The Sun. Napriek tomu, že Chorvátsko žiadalo o vydanie ustašovského veliteľa Milivoja Ašnera pre podozrenie, že sa podieľal na mučení a deportáciách, Rakúsko si ho – raz z dôvodu občianstva, druhýkrát pre údajnú demenciu – ponechalo. Spomeňme si na osud Ladislava Nižňanského a mnohých ďalších, ktorí sa v rôznych európskych krajinách ani len nemuseli skrývať pod cudzím menom.
Csatáry bol jednou z posledných príležitostí, keď sa Európa mohla priamo konfrontovať s páchateľom nacistických zverstiev. Z tohto pohľadu zomrel príliš skoro.
Čítajte ďalšie komentáre:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
