Stane sa mi občas, že píšem o niekom alebo čítam, čo napísal niekto, kto má práve v ten deň narodeniny. Stalo sa mi to aj tohto leta – práve v deň 120. narodenín Vladimira Majakovského mi padla do ruky knižka Majakovskij deťom. Preložil som ju pred tridsiatimi rokmi, a tak som bol pri čítaní básne Kôň-oheň zvedavý, či povie niečo aj dnešným deťom.
Syn vyrastá – koniec detstva! A otec – nech koná! / „Mám chuť vstúpiť do jazdectva. Kúp mi, otec, koňa!“ / Čo už sa dá rieknuť na to? Syn a otec mieria / do hračkárstva kupovať to ušľachtilé zviera.
To by ešte šlo. Stále je dosť detí túžiacich po jazdeckých zážitkoch. Stále je koník aj obľúbenou hračkou. No pozor! Otec a syn v Majakovského básni mieria do hračkárstva za komunizmu.
V hračkárstve však sklamanie: „Koníčky dnes nemáme.“
